Otázka znie prečo? Uvedomujem si že všetko čo raz začne raz aj skončí, ale prečo? Koniec, veď to nemusí byť. Všetko čo súvisí s človekom a jeho dielom má svoj začiatok i koniec. Ale prečo to tak musí byť? Je síce pravda, že i keď sa ničo skončilo, má to veľký dosah na veci nadchádzajúce, môže to ovplyvniť kroky dalších ľudí. Ľudí, áno, všetko je to len o človeku, lebo človek začína i končí a to je nemenné. Teda tak to je každému známe, malo by to byť nemenné. Ale, ak je viera silnejšia ako všetko ostatné, nájde sa niekto koho viera bude silnejšia ako viera celková, a predmetom jeho viery bude to, aby sa niečo neskončilo, aby niečo trvalo naďalej, je možné, „možné“ vravím, určite to tvrdiť nemôžem, lebo aj ja som len obyčajný človek, i keď sa za obyčajného človeka nepovažujem, takže je možné, že sa ničo neskončí, a bude to trvať naďalej, ale k čomu to bude viesť svoju cestu? Pretože každá z ciest vedie ku koncu, teda k ccielu, ktorý je koncom cesty.Tak potom kam bude viezť tá cesta, ktorá bude pretrvávať? Žeby k začiatku? Aj to je zvláštne. Ak niečo začína, je logické že to musí skončiť. Tým pádom, ak niečo neskončí, nemohlo to ani začať. Musí to tu jednoducho byť. Tým pádom nič ,čo stvoril človek, tu nemôže zotrvávať bez konca. To je kolobeh, kolobeh ktorý má svoj začiatok i koniec. Ale čo ak niekto ten kolobeh naruší, čo ak vytvorí nejaký človek niečo bez začiatku i bez konca? Čo ak dokonca sám nebude mať svoj začiatok i koniec? To nedáva logiku. Začiatok niekde musí mať. Každý človek má svoj začiatok. Dobre takto to nepôjde. Vylúčime to čo som vyššie rozoberal, dajme tomu, že ja som ten, čo chce nájsť cestu bez konca. Ja som človek, narodil som sa a kúsok som si už odkráčal. Ak sa mi podarí, nájsť cestu, na ktorej nie je koniec, čo so mnou bude. Bude ma ešte zaujímať život, ktorým som bol obdarený? Budú ma zaujímať ľudia? Radosť či trpkosť? Láska či nenávisť? Neviem, ani ma to nezaujíma. Zaujíma ma jedine to ako vyklznuť, ako sa dostať k tomu tajomstvu a zistiť, že sa dá najsť tá cesta, cesta bez konca. A možno ju žijeme. Všetci čo sme tu. A životy v tejto realite sú len našími malými krôčikmi na tej ceste. To je to, viem že nič neviem, ako už raz niekto povedal. Ale ja viem, jedno jediné, viem že verím. A viera je to najsilnejšie čo môžeme mať.
Pri čítaní tohto som si uvedomil, že koncom každej cesty je cieľ, ktorý sme si sami zvolili. A le za cieľom nasleduje ďalšia voľba ďalší cieľ, tým padom nie je koniec koncom. Teda v celku. Musím usúdiť, že koniec vlastne nie je, pretože vždy všetko pokračuje, i keď to my nevidíme, alebo necítime. Tým pádom aj za koncom človek, čiže smrťou niečo nasleduje. Al čo? To už záleží od nás, a od toho v čo veríme. Áno, ide mi o toto o smrť a o život. Koncom je pre mňa smrť, ale ako som vysvetlil, neberiem ju ako koniec, len ako akýsi prechod, bránu k ďalším krokom, ktoré nie sú nikomu jasné, skryté. Objasnia sa len tomu, kto tou bránou prejde. Aké by to bolo predsa, keby vieme, čo nás čaká. Napríklad keby viem, že ďalej budem žiť znova tu, alebo pôjdem nikeam kde mi bude fakt dobra, lepši. Je to všetko len o viere, a na viere je to nádherné, že nemáme potvrdené, ani vyvrátené to, v čo veríme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
trilko
13. 3.marca 2007 16:17
no uki akoze prvych 10 radkov stacilo...zasek si fantaziiruval...mas svoj svet,nikto ti ho neberje,ty phantasmagorrista radsej nalej
Napíš svoj komentár