Neviem, ale pri tejt situácii, v ktorej sa nachádzam, stále mi víri hlavou, čo je vlastne kamarátstvo a čo priateľstvo.. Neviem, ale keď trochu zavŕtam v mysli, rozmýšlam, a zisťujem ža nemám ani jedného priateľa, človeka, ktorý by ma v ťažkej chvíli neopustil. Neviem asik nie.Pod slovom priateľ si predstavujem niečo také, ako človeka, s ktorým si rozumiem, človeka, ktorém sa môžem zdvôveriť aj s tým, čo je hlboko v mojej mysli, s tým čo ma trápi. Priateľ, ako pojem, by mal byť niečo ako partner vo vzťahu osmdesiatročných manželov, teda jedného páru. Neviem to presne vysvetliť. A kamarád, niečo nižšie, ako priateľ, blízky človek, ktorému dôveruješ, ale nezveríš sa mu so všetkým, človek, s ktorým prežívaš niektoré situácie, a tešia vás, človek s ktorým sa dostaneš do prúseru, ale s ním aj vylezieš. Úplne neviazaný cit, ak to tak môžem nazvať. Jednoducho by to mal byť človek, ktorý sa na teba nevybodne pri prvej príležitosti. To je potom len faloš a ludia, ktorý toto preferujú, sú len známimi. A nemám rád vztahy, ja niečo potrebujem, sme kamarádi, ty niečo potrebuješ sme kamarádi, nič od teba nechcem, nepoznám ťa. To sa mi vôbec nepáči, a to ej ten problém, že u väčšiny ľudí, ktorých poznám, je toto normálny vzťah. Ale tak sa neda, človek je tvor spoločenský, to aj niektoré druhy zvierat, ale clovek má o niečo naviac, buduje si vzťahy. A myslím že v našom živote sú veľmi dôležité aj tie vzťahy „priateľského“ typu, nie len láska, poprípade sex. Čo už, ke´d už...

K tejto úvahe som sa dostal po tom, čo som si uvedomil, že viac-menej na mna vela ludí kašle, čo ma v poslednom čase fakt serie. Spýtal som sa jedného človeka, prečo na mňa kašlu moji "kamarádi", on mi povedal, že pretože som úprimný. To ma potešilo, lebo som sa sám nevnímal ako za nejakého úprimného človeka, ale keď som sa zamyslel, tak zo všetkých situácií, ktoré ma napadli mi vyplynulo jedno, že mám srdce na dlani. Ale, je tu to ale, vďaka tomu, že som úprimný, nikomu som sa nevtieral, čo sik pamatám, a je mi úplne jedno čo si kto o mne myslí, na mňa kašlú. A ten človek mi povedal, že ak chcem medzi nich patriť, mám si nechať pre seba svoju mienku, a tváriť sa. Ale to mi nejak nevonia. Skúsim to, ale bleee...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sarah_whiteflower  8. 4. 2007 09:54
Veľmi múdro si to všetko povedal... priateľstvo a kamarátstvo má rozdiel v tých naozaj dôležitých a vážnych situáciách... nedá sa nič robiť, ale ľudia okolo nás, ako keby priateľstvo neuznávali.

Mala som pocit, že mám jedného človeka, ktorého môžem nazvať priateľom, ale opustil ma. Neopustil ma v ťažkej chvíli, ale vtedy, keď mal ťažkú chvíľu on sám. Nedal si poradiť. A radiť nemôžeš ľuďom, ktorí to od teba nechcú.

A potom som preto bola smutná a nikto neprišiel, aby povedal "neplač"... na to by mali byť priatelia, a je ťažké sa v nich znovu a znovu sklamávať...

Možno raz niekto taký príde. Nikto nevie, a možno ani vedieť nechce. Raz by som chcela mať po svojom boku niekoho, kto nepovie v ťažkej chvíli "tak ja cúvam do tieňa... do reflektorov bež ty!"
2 
fotka
ayreen  8. 4. 2007 11:38
veru veru...aj ja som mala jednu priatelku...verila som jej a vsetko bolo tak ako ma byt...ale strasne sa zmenila...a o chvilu to budu presne 2 mesiace, co sme sa nevydeli a ani nekomunikujeme...strasne ma to trapi, no pomohol mi clovek od ktoreho by som to necakala...dufam, ze postupne si ma ziska, ako dana "priatelka" predtym, ktora si vsak - ako sa tak na to spatne pozeram - moju doveru vobec nezasluzila...a tak som sa snazila, aby to vsetko klapalo...bola pre mna ozaj dolezita...ale co uz, aj to sa stava...a zivot musi ist dalej....
4 
fotka
ayreen  8. 4. 2007 11:39
preboha oprava - nevIdeli sorry, to z tej rychlosti pisania a myslienok
5 
fotka
cmuk123  8. 4. 2007 11:58
máš pravdu nooo je to dost na zamyslenie bo u kazdeho cloveka moze byt slovo priatel, kamarat rozdielny typ cloveka..
Napíš svoj komentár