Je mi zima. Asi by som nemala stáť len v tričku na balkóne, keď sú len 4 stupne. Zazerá po mne. Chce mi niečo povedať, ale nemá odvahu. Vidím to na ňom. Je nesvoj. Už dlho sa nerozprávame, mala by som asi niečo povedať. Už som rozmýšľala nad tým, ako začnem rozhovor, keď zrazu povedal niečo, čo zmenilo môj doterajší život.
„To, že spolu spíme neznamená, že sa musíme stretávať aj mimo postele.“
„Prosím?“ tvárila som sa, že som to nepočula. Nechcela som to počuť.
„Počula si ma. Nemienim sa k tebe priznávať ani ako ku kamarátke.“
„A čo potom všetky tie prázdne reči o tom ako budeme spolu?“
„Si naivná. Užili sme si a teraz sa môžeme rozlúčiť.“ Ach, bol taký vyrovnaný. S tým kamenným výrazom v tvári, ktorý ma stále priťahoval.
„Fajn“ Na vonok sebaistá, no vnútri úplne zničená som otvorila krabičku cigariet a jednu som vytiahla. Nemala som mu už čo povedať. Začala som si uvedomovať, že toto sú moje posledné uňho strávené chvíle.
O pár dní, týždňov na jeho balkóne bude pôžitkársky fajčiť cigaretu po sexe iné dievča, a nie ja... Zatiaľ, čo som sa utápala v mojich myšlienkach som sledovala východ slnka. Zrazu som začala rozmýšľať nad tým, čo budem robiť. Spravím mu scénu alebo sa potichu oblečiem a odídem? Zahodila som ohorok, nadýchla som sa a vstúpila som do kuchyne, kde si varil kávu. A zrazu som povedala niečo, čo by som od seba neočakávala ani ja sama, nieto ešte on. „Nedáme sex na rozlúčku?“
„Prečo nie..“ bol dosť zmätený, no hovoril to s istým vzrušením v hlase.
A ani neviem ako, a zrazu bolo po všetkom. Chvíľu sme sa ešte rozprávali a potom zaspal. Obliekla som sa, zbalila si veci, napísala mu na lístok „Bolo to fajn. Nepodvádzaj svoju frajerku, nezaslúži si to.“ a zabuchla za sebou dvere.
So zničeným výrazom v tvári som privolala výťah a uvedomovala si, že som stratila rok života tým, že som milovala niekoho, kto nemiloval mňa.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.