Aby som vás uviedla do obrazu, Eugen je môj nevlastný brat. Naši otcovia spolu spia už dosť dlho. Mne to nejak nevadí, som s tým zmierená. Na rozdiel od Eugena. Ak ste pozorne čítali, všimli ste si, že môj otec je gay. Pýtate sa, ako to?
Môj otec a moja mama sa spoznali v jeden letný večer v deväťdesiatych rokoch na diskotéke. Mama tam prišla s určitým cieľom - otehotnieť. Bola psychicky chorá. Chcela sa zabiť, no povedala si, že pred tým, než sa zabije tu po sebe niečo zanechá. Otec si všimol ženu s perfektným vkusom, keď stál za barom a objednával si. Podišiel k nej a začali sa rozprávať. Páčil sa jej, no všimla si, že je gay. Vyhovovalo jej to. Vedela, že on sa o mňa postará, keď tu už nebude. Bolo jej jasné, že ho ako žena nijak nezvedie. No zrazu, jej niečo prišlo na myseľ. „Musím ho opiť!“ bola tá veta, pri ktorej začal môj príbeh. Ďalej to už pokračovalo len ako klasický flirt medzi dvomi podguráženými ľuďmi na diskotéke.
O deväť mesiacov, štvrtého apríla presne o trištvrte na osem, zazvonil môjmu otcovi telefón. „Dobrý, tu je detská pôrodnica v Košiciach. Dnes z tadeto ušla jedna žena, ktorá Vás označila ako otca jej dieťaťa.“ toto bola prvá veta, ktorú môj otec v sobotu ráno počul. Okamžite vypol telefón. Kreditkou si vytvaroval bielu čiaru z prášku, ktorý mal rozsypaný na nočnom stolíku. Všetky drogy do seba vdýchol, utrel si nos a išiel do nemocnice, aby zistil, čo sa deje. Cestou do nemocnice rozmýšľal, ako sa to mohlo stať. „Do riti!“ povedal, keď si spomenul na tú osudnú letnú noc.
Časom si na povinnosti spojené z rodičovstvom zvykol a v mojich šestnástich rokoch mi predstavil chlapa, s ktorým sa stretáva. Jakub bol milý a pekný chlap. Jediná jeho nevýhoda bol jeho syn Eugen, o rok starší odo mňa. A tu sa už dostávam k súčasnosti. Prešlo len pár dní od toho, čo sa k nám Jakub s Eugenom nasťahovali. Medzi mnou a Eugenom panovala očividná nevraživosť. No v jeden deň sa všetko zmenilo.
V isté piatkové ráno, kedy sme mali riaditeľské voľno, sme ostali s Eugenom doma sami. Zavretím do svojich izieb sme sa snažili vyhnúť spoločnému stretnutiu. Keď som potrebovala ísť do rodičovskej spálne obávala som sa trápneho stretnutia s novonadobudnutým súrodencom. Pomaly som pootvorila dvere a vykukla na chodbu. Keď som videla, že na chodbe nik nie je s kľudom moje kroky smerovali do rodičovskej spálne. Vstúpila som a oproti mne sa týčila obrovská knižnica plná kníh. To bol zámer, za ktorým som sem prišla. Po krátkom hľadaní som našla to, čo som hľadala. Ako som vyberala knihu z police nejaké vrecúško spadlo na zem. Zdvihla som ho, a keď som sa na to bližšie pozrela, bola som šokovaná.
Mlčky som zaklopala na izbu môjho nevlastného brata „Niečo som našla a neviem, čo mám robiť.“
„Čo tu chceš? Vypadni! Nechaj ma na pokoji.“ počula som v jeho hlase mierny hnev.
„Ukľudni sa! Poď sem. Pozri...“ pomaly som znižovala intenzitu môjho hlasu.
Eugen vstal a neveriacky pozeral na obsah vrecka „Ale no toto, sestrička, ty si na takéto srandy? Myslel som si, že si zatrpknutá primitívna puberťáčka, ale toto je dobré!“
„Ty. Ty si to už vyskúšal? Hej... Počkaj. Zatrpknutá puberťáčka? No teraz asi v tvojich očiach stúpnem. Poď, vyskúšame to.“ povedala som suverénne, pričom som sa mu stále pozerala do očí.
„Prosím? No dobre. Poď k stolu.“ viedol ma k jeho stolu.
Sediac za stolom som vysypala časť prášku a pomocou karty vytvarovala pár perfektných čiar. „Choď prvý, ja som to ešte nikdy nerobila.“ Eugen v mojom hlase spozoroval záchvev a okamžite reagoval.
„Sestrička, veď to nič nie. Aha.“ S obdivom som naňho pozerala a odhodlala som sa.
„No poďme na to.“ Po tejto vete som sfúkla dve čiary, oprela sa o stoličku a čakala, čo sa bude diať. Eugen zažíval eufóriu, no ja som sa sústredila len na štípanie nosa a silné bitie srdca.
O chvíľu som na mojom stehne cítila Eugenovu ruku. Veľmi som sa zľakla, no kým som stihla niečo povedať začal ma bozkávať.
„Nie! Eugen, si môj brat. Pomoc! Nie!“ Nedal si povedať, bol ako úplne bez zábran. Dlho som sa stránila, no po chvíli som sa správala úplne bez zábran ja. Necitlivo som ho zvalila na posteľ, na ktorej sedel a začala ho vášnivo bozkávať. Bozkával síce skúsene, no keď sa už schyľovalo k styku bol nervózny ako školáčik v prvý deň školy. Bol panic. Sex bol na nič. Pár prírazov a koniec. Zvalil sa na druhú polovicu postele. Bol hotový, no ja nie.
„Hej! To, že ty si sa spravil, neznamená, že aj ja. Poď bližšie a daj mi pusu.“ S utrápeným výrazom podišiel k mojim perám.
„Nie, nie sem. Nižšie.“ Inštinktívne som roztiahla nohy a oči sa mu zažiarili akoby vyhral v lotérii.
Vymyslený príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
1
waagbistritz69
15. 12.decembra 2014 19:23
to je nejaké pokračovanie Miloty?
5
Napíš svoj komentár