Tanec bol od malička mojím veľkým snom a zároveň vášňou. Už ako malé decko som si vysnívala, že raz budem študovať na konzervatóriu a že tam samozrejme budem najlepšia a časom sa zo mňa stane tá najlepšia tanečnica na svete.
A tak som ako 4 ročná začala chodiť na zuš-ku a tancu som sa venovala takmer denno-denne. Potom čo som dovŕšila 6 rokov som ako každé iné dieťa nastúpila do školy a okrem tréningov v zuš-ke som sa musela venovať už aj učeniu a domácim úlohám. Môj vzťah k tancu však to, že som si musela rozdeliť čas aj medzi iné veci, vôbec neovplyvnilo. O pár rokov som si uvedomila jednu vec: každý deň som sa dívala na kamarátov ako si úžívajú „slobodu“, hrajú sa a len tak bezstarostne pobehujú sem a tam, zatiaľ čo ja som niekde v telocvični cvičila nové tanečné kroky.
Rodičia môj sen podporovali, teda aspoň som si to myslela. A vlastne áno podporovali, podporovali ho do tej mieri, že som smela chodiť na tréning a venovať sa tancu mimo školy avšak keď prišiel čas na vybratie si školy na ktorej chcem pokračovať v štúdiu po skončení základky, tanec neprichádzal do úvahy.
A tak som „vďaka“ rodičom skončila na obchodnej a v súčasnosti na gympli namiesto toho aby som si plnila sen na konzervatóriu.
Dnes som mala s mojím drahým otcom debatu ohľadom môjho vysvedčka keďže nebolo slávne. Padla tam aj otázka prečo sa na škole neučím, na ktorú som odpovedala, že preto lebo som chcela ísť na inú školu. Otcova odpoveď bola : Nina spamätaj sa. Som rád, že sme ti to s mamou zakázali a že si teraz tam kde si. Nebudem ti platiť to aby si sa hrajkala s nejakými „tanečníkmi“ a cvičila si tie tvoje krôčiky. Prejde ťa to a raz pochopíš že mám pravdu. Je to len chvíľkové.“
NIE NIE JE TO CHVÍĽKOVÉ!!!! Dala by som čokoľvek za to aby som si vtedy presadila to že chcem ísť na konzervatórium a aby som teraz nebola na gympli. Túžim po tom vypracovať sa na tú tanečníčku a otvoriť si vlastnú tanečnú školu v budúcnosti. Aj keď bolí to, že mi vlastná rodina podkopáva kolená a nepodporuje ma v tom, čo naozaj chcem, ale aj napriek tomu sa toho neplánujem vzdávať. Nemyslím si, že otec má pravdu, keďže tento môj "sen" trvá už dlhú dobu a stále sa prehlbuje.
Sny sú predsa na to aby sa plnili a nie len snívali. no nie?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@marleymt - latino aj moderný ako hip hop a tak .. v podstate tam kam chodím na tréningy tak tam tancujeme všetko .. ale najviac ma baví latino
4
ách áno .. toto mám doma aj ja ... akurát že u mňa sa nejedná o tanec ale o hranie-herectvo... rodičia boli zo začiatku šťastní že sa dožili talentovaného dieťaťa... ale teraz chce mať mama zo mňa psychologičku a otec ma rozhodne neplánuje podporovať :/ ... tak som povedala že OK konzervatorium končí ... ale vysokú si vyberám sama ... a vzhľadom na to, že tento rok mauturujem sa u nás doma znova začína boj
Napíš svoj komentár
btw akému tancu sa venuješ?