O tom však stále len snívam. Niekedy sa naozaj cítim ako tá Alica v krajine zázrakov, s tým rozdielom, že jej príbeh mal aspoň happy ending. Ale čo ja?
Tieto dva roky môjho života by som nazvala skôr peklom, než pubertou.
Keď tak nad tým rozmýšľam, najväčšou zmenou v mojom živote bol asi rozvod mojich rodičov.
To, že sa rozviedli ma prinútilo rozhodnúť sa s kým mám bývať, a to sa proste nedá pretože to že majú medzi sebou nezhody moji rodičia nemusí znamenať to, že ich mám s nimi aj ja. Jasné, hádali sme sa veľmi často, keďže so mnou podľa ich slov „lomcuje puberta“, často padli slová typu neznášam ťa, chcem vypadnúť, ale aj napriek tomu ich mám oboch rada, pretože sú to moji rodičia.
To, že ma otec bil, tiež nepovažujem za najšťastnejšiu vec v mojom živote. Neraz som sa kvôli nemu dostala do nemocnice a dokonca to skončilo raz aj tým, že u nás boli policajti. Ale aj tak je to môj otec .. neviem čo to so mnou je, ale cítim k nemu aj nejaký druh lásky, aj keď je tam aj istý druh nenávisti. Hanbím sa za to, že to hovorím, ale priveľmi mi ublížil na to aby som mu len tak dokázala odpustiť. Je to možno zlé, že niečo také hovorím, ja neviem
Vždy som sa nenávidela za to že som postihnutá. Vlastne mi to ani tak veľmi nevadilo, kým som bola malá. Mala som okolo seba svoju rodinu, ľudí ktorý ma mali radi bez ohľadu či som alebo niesom zdravá. Všetko sa zmenilo ked som začala chodiť do školy. Stále však ďakujem za to že moje postihnutie je „len“ takéto. Neviem si predstaviť, že by som bola na vozíku alebo tak nejak Ľudia by si mali uvedomiť to, že tým že človek sa niečím odlišuje od iných, nie je menejcenný. Nie je príjemné znášať vaše vyjavené pohľady zakaždým keď okolo vás prejdem. JA SOM TIEŽ ČLOVEK. A bolí to
Matúš. Meno chalana, ktorý taktiež veľmi zmenil a ovplyvnil môj život. Pomohol mi preniesť sa cez to, že ma bil vlastný otec a znášala som to vďaka nemu oveľa ľahšie. Potom som sa dozvedela, že je na drogách. Snažila som sa to zmeniť, verila som, že je iný ako ostatný. Sľúbil mi , že s tým prestane. Mali sme spoločné plány ďaleko ďaleko do budúcnosti. Dokonca sme mali vybraté aj mená pre naše budúce spoločné deti. Mal to byť náš malý Miško a naše princezné Nelka a Simonka. A dnes? Dnes je po všetkom, bolí to o to viac, že tie všetky plány sa rozplynuli ako dym. Ale ja som to proste nedokázala znášať ďalej, najmä nie po tom, čo ma zbil. Pripomenul mi tým otca, a zľakla som sa že by to tak mohlo byť často a to by proste nešlo Stále ho milujem a stále verím, že raz budem stáť po jeho boku s malou Simonkou, Miškom a Nelkou v náručí ... Kiežby
Po tom všetkom prišiel veľký úder v podobe smrti mojej milovanej mamy. Aj keď nebola dokonalá matka, stále to bola ona, kto ma priviedol na tento svet, aj keď som musela robiť veľa vecí za ňu, starať sa o sestry, chodiť po ne do školy a škôlky, robiť všetky domáce práce atď pretože ona dala prednosť radšej fľaši vodky než by sa mala spýtať na to ako sa majú jej dcéry ... Alkohol bol jej najväčším koníčkom aj keď si to odmietala priznať, ale bolo to tak. ale aj tak to bola moja mama a navždy ňou zostane. MILUJEM ŤA MAMIČKA!!
Keď som si myslela, boh si to všetko na mne konečne vybil, mýlila som sa. Moja najlepšia kamoška ma navždy opustila pár mesiacov po tomto všetkom. Tak náhle a tak skoro. Mala len 18, bože prečo si to dopustil? Pýtam sa dosť často no odpovede sa mi stále nedostáva. Prečo to milé, múdre, krásne, večne usmiate a hlavne zdravé dievča? Čo komu urobila? Naše fotky ma ubíjajú, a zároveň sú to oni čo ma udržiavajú pri živote. Odišla si tak rýchlo, s nikým z nás si sa nestihla ani rozlúčiť. Ten hore má to najväčšie šťastie. MILUJEM ŤA BLANKA!!! Navždy v mojom srdiečku a navždy na veľmi vysokej priečke. Dala by som aj nemožné za to aby som ťa mohla vrátiť spať, aby som ťa mohla objať a vidieť ten tvoj prekrásny úsmev. Veľmi mi chýbaš moja
A teraz? Nová škola, nové mesto, intrák a spomienky. Spomienky ktoré bolia a zároveň mi pomáhajú ísť ďalej. Mám len 16 ale mám pocit, že viac už neunesiem Niekedy som na pokraji so silami a prosím boha, ak vôbec existuje, aby mi dovolil ísť za Blankou možno tam by som bola šťastná, lebo viac bolesti už naozaj neznesiem
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ironic
19. 5.mája 2011 19:58
Život sa s tebou evidentne nehral. Napriek všetkému čím si musela prejsť, držím palce, aby si to dokázala vydržať a časom sa určite usmeje šťastie aj na teba
2
Život sa nehrá s nikým. Ale vždy je šanca sa z toho dostať. O tom život je. Vzostupy a pády. Držím ti palce
3
ten, kto ťa bil, nazývam bastardi... a ma každú sviňu vrie voda...
a stále padá otázka, či nie je už tam hore dosť strážnych anjelov, ked odchádzajú aj tí dobrí
a stále padá otázka, či nie je už tam hore dosť strážnych anjelov, ked odchádzajú aj tí dobrí
4
Prežila si tak veľmi veľa zlých vecí a to máš len 16...
Možno aj preto by si mala vedieť, že určite žiť !
Život ti priniesol veľa trápenia a smútku, hoci nepoznám ťa, vraví sa, že všetko má svoj dôvod. Pevne verím, že aj tieto udalosti ti prinesú do života veľa. Pretože život si váži len ten, čo prežil niečo zlé na vlastnej koži. Je nespravodlivé, že po svete chodí veľa svíň a odskákať si to vždy musí jednotlivec, ale zúfať nad tým sa nevypláca a nič nerieši...
Ťažko ti môžem pomôcť, keďže som nezažila toľko útrap.. ale nezúfaj, život máš ešte pred sebou.
Možno budem neslušná.. smiem vedieť ako si postihnutá?
Možno aj preto by si mala vedieť, že určite žiť !
Život ti priniesol veľa trápenia a smútku, hoci nepoznám ťa, vraví sa, že všetko má svoj dôvod. Pevne verím, že aj tieto udalosti ti prinesú do života veľa. Pretože život si váži len ten, čo prežil niečo zlé na vlastnej koži. Je nespravodlivé, že po svete chodí veľa svíň a odskákať si to vždy musí jednotlivec, ale zúfať nad tým sa nevypláca a nič nerieši...
Ťažko ti môžem pomôcť, keďže som nezažila toľko útrap.. ale nezúfaj, život máš ešte pred sebou.
Možno budem neslušná.. smiem vedieť ako si postihnutá?
Napíš svoj komentár