Neviem prečo mám dnes takú náladu akú mám ale strašne sa mi chce plakať. Od rána. Možno to spôsobuje choroba, horúčka či bolesť ale som strašne precitlivená. Pred malou chvíľou ma rozplakalo to, že moja malá sestra dostala jednotku. Prišla domov a zahlásila z plných pľúc: „Ninaaa dostala som jednotku.“ „Z čoho?“ opýtala som sa ospalo. „No predsa z angliny čo si mi vysvetľovala“ odpovedala skôr podráždene a dotknuto ako šťastne a odišla urazená do kuchyne, pravdepodobne sa pochváliť rodičom. V momente keď vyšla z izby premohol ma strašný plač.

Pokazila som 8 ročnému decku radosť z dobrej známky .. čo som to za sestra?

Zamyslela som sa. Toto, čo som ja urobila práve mojej sestre, si ľudia robia denno denne. Dobre, toto nebolo také závažné, bola to len anglina, ale pre ňu to dôležité bolo. Ľudia sa zhadzujú a ubližujú si. Častokrát nevedomky ale robia to. A v oveľa vážnejších veciach ako je jednotka z angliny. Viete čoho sa dočkáme po neprestajnom osočovaní a kriku? Obyčajného PREPÁČ.

Povedzme si úprimne. Má ešte vôbec toto slovo pre niekoho z nás význam, alebo sú to už len slabiky poskladané do bezvýznamného slova, ktoré sme si my ľudia vymysleli aby sme si mohli ubližovať?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár