Aké klišé: Hlúpy film sme považovali za najväčší problém aký kedy existoval a vôbec sme nemysleli na to, že niekedy budeme riešiť ťažšie problémy a už vôbec nie problém zvaný DROGY. A teraz? tvojou prioritou číslo jedna už dávno nie som ja ale práve tie hnusné drogy!
Sľúbil si mi, že sa zmeníš. Že to bude iné. Že to zvládneme a že ma už nikdy neudrieš. Že začneme odznovu a bude to krásne. Krásne? Hej bolo. Možno týždeň, dva. Krásne dva týždne bez kriku, hádok, bitky a drog.
Povedal si mi, že s tým prestaneš kvôli mne. A spolu pôjdeme na výšku, založíme si rodinu a budeme šťastný až do smrti. Lenže to „budeme šťastný až do smrti“ sa vyskytuje asi iba v rozprávkach. A môj život má od rozprávky naozaj ďaleko.
Lenže mňa už unavuje to tvoje „že“ a tie tvoje „sľuby“. Vieš, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. A áno ja som blázon. Blázon do teba. Vlastne každý človek je blázon do toho koho miluje, ale potrebuje aj spätnú väzbu, ktorá však od teba neprichádza. Nevládzem ísť ďalej bez toho aby si sa trošku snažil aj ty .
Verila som tomu, že ti na mne naozaj záleží a snažíš sa zmeniť. Snažíš sa, len je to ťažšie. Preto som ti dala šancu so slovami: „je posledná“. Pýtate sa prečo som taká hlúpa keď už mi raz rozbil hlavu a zmlátil ma? Tomu nerozumiem žiaľ ani ja. Hovorí sa že nikdy nevkročíš dvakrát do tej istej rieky, ale pokiaľ toho človeka máš naozaj rád, vkročíš tam toľkokrát, pokiaľ sa neutopíš.
Pred pár dňami som ešte ronila slzy pri pomyslení na to, že sa mám odsťahovať ďaleko od teba, no po včerajšku som rada. Síce si splnil to, že si ma neudrel, nekričal po mne ale to čo si urobil bolelo omnoho viac než ktorákoľvek facka ktorú som od teba dostala.
„ahoj zlatko. Si v poriadku? Nechceš ísť von?“
„aké zlatko? Kto do p*** si?“
„čo? ale, veď predsa Nina, tvoje dievča.“
„jaaaj Nina? Tá k***? Vieš čo princezná? Daj mi svätý pokoj, nemám na teba čas.“
Myslím, že toto sa človeku, ktorého údajne tak miluješ nehovorí!
Už ani neviem kto poriadne si, nepoznávam ťa.
Úprimne, som rada, že sa sťahujem. Asi. A možno sa vlastne aj celkom teším, aj keď ... bojím sa. nová škola. Nové mesto. Bude to iné a ťažké, ale nemám na výber. Začnem nový život, aj keď si ním nie som istá.
Jediné čo by som si priala je :
ešte raz prehrať tie pekné spoločné chvíle
Pauznúť spomienky
Stopnúť tú neznesiteľnú bolesť
a zmieriť sa s tým, že sa kvôli mne nikdy nezmeníš.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dlsdm
4. 8.augusta 2011 16:43
raz mi niekto povedal, že ženy sa degradujú samé. vtedy som mu odporoval, dnes ho ale úplne chápem
Napíš svoj komentár