Niina
31. 5.mája 2012 19:53
Ukameňujte ma za to, že som sa rozhodla nevziať život človeku, aj keď som mala len 16
***********************************
„Večer by sme mohli niekam skočiť, čo ty na to?“
„nie, to asi nepôjde ... prepáč“
„ale prečo? Veď sestru dáš mame a my sa pôjdeme baviť “
„sestru?? “
„no to malé v kočíku je tvoja sestra či? Neter? Sesternica? “
„soráč milostivý ... je to moja dcéra “
„ ... ups , tak, ja, ja už budem musieť ísť. čauky ...“
**********
Niečo podobné sa mi stalo za posledné dni asi 2-3 krát. Divné ja viem, vlastne nie, nie je to divné. Pre mňa už nie, pretože mňa už v mojom milovanom Zvolene neprekvapí pravdepodobne vôbec nič! V posledných mesiacoch sa mi len veľmi ťažko darí zdržiavať sa medzi ľuďmi, aj to zväčša len vďaka
minime ľudí, ktorí ma do toho nejakým zázračným spôsobom vždy prinútia,alebo .. vlastne chodím von len kvôli malej.
********
„To sa chceš zničiť? Ešte ťa to baví depkovať? Nina prestaň už!“ a podobné vety sa pomaličky stávajú mojou súčasťou. No nedokážem ich zmeniť.
Tak milí ľudia sorry za to, že mám hlavu neustále zvesenú, sorry za to že ma rozplače každá zmienka typu: „ maminmubratovisestrysyn to bol ...“, prepáčte mi za to, že tí čo sa v mojej blízkosti baviť naozaj nedá, prepáčte za to, že sa nedokážem správať ako iné 17 ročné dievča ktoré si užíva život, že sa vlastne smejem už len kvôli Kajke.
Všetko ma to mrzí.
Podľa vás som prišla o ževraj najkrajšiu časť života kedy si má dievča užívať život a baviť sa s kamarátmi .. atď atď.
Počúvať toto stále dookola, to ma už naozaj nebaví. Pochopte, že už nie som Nina, ktorá vkuse bude behať po baroch a chatách s kamošmi, áno stále ste pre mňa dôležití a stále vás mám rovnako rada ako pred trebars piatimi rokmi, lenže teraz už je to iné. Teraz som v prvom rade MAMA. Rozhodla som sa tak z vlastnej vôle, a môj výber nepovažujem za chybu.
Áno, je pravda, že som si vybrala tú možno ťažšiu cestu, no pri pohľade na dieťa ktoré denne v náručí viem, že som urobila to najsprávnejšie čo som mohla.
A myslím, že aj keď ste sa mi vy, ktorí ste sa nazývali mojími priateľmi otočili chrbtom (drvivá väčšina z vás ...), tak aj napriek tomu sa vždy nájde minimálne jedna osoba, ktorá ma za moje rozhodnutie odsudzovať nebude. (Dúfam )
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
silvinka111
31. 5.mája 2012 21:03
nechápem, ako môže čo i len niekomu napadnúť ťa odcudzovať... podľa mňa si zaslúžiš veľký obdiv a hlavne podporu... držím palce
3
nemyslim si, ze ta odcudzuju, chcu si zapichat a v dietati vidia problem. Neber to tragicky, sama si sa tak rozhodla, tak asi si mala padny dovod, resp. ho mas.
No a vlastne vidis akych priatelov si nachadzas... ti sa vybrat daju
No a vlastne vidis akych priatelov si nachadzas... ti sa vybrat daju
4
odsudzujú lebo nechápu. nechápu lebo žijú v "inej realite".
a ja Ťa úprimne obdivujem
a ja Ťa úprimne obdivujem
5
držím palce veľmi a obdivujem Ťa, a som na Teba hrdá, že si sa rozhodla byť maminou, určite to neni ľahké
6
poslednú hodinu som sa preklikávala cez väčšinu tvojich starých blogov a pri tom poslednom mi od ľútosti stáli všetky chlpy na tele... rada by som ti napísala niečo zmysluplné, ale došli mi slová... vlastne mám pocit, že budem vracať sama zo seba a z mojich "problémov", ktoré sú oproti tým tvojím úplne smiešne... och, drž sa, dievča!
7
iba päť hviezdičiek tu je? podľa mňa si zaslúžiš viac
tiež veľmi držím palce
tiež veľmi držím palce
8
držím palce a klobúk dolu... ak by to boli naozaj tí praví kamaráti tak ti pomôžu vstať a nebudú mať to srdce takto ťa nechať... veľa šťastia prajem a hlavne tých správnych ľudí okolo teba
10
tak to by bolo blbé keby si po baroch behala. Si v prvom rade mama ako aj píšeš. A som rád že si si dieťatko nechala
Napíš svoj komentár