Blúdila som tmavou uličkou a nemala smer.Išla som ďalej. V tom zlo za mnou mihlo sa. Strach usídlil sa v mojej duši, no späť sa už nedalo. Zlo ma zlákať vedelo a padala som. Kto mi pomôže? Kto by si špinil ruky pre mňa? Nik. No zrazu záblesk lúča objavil sa. Kamoši vytiahli ma z brindy a pomáhali vstať. Už strachu nieto. Tma zmizla.Svetlo nastalo. Kamošom ďakujem za ten dar, ich úsilie nikdy nevyjde na zmar. Držia ma nad vodou každý deň i noc a hoci kedy mi prídu na pomoc. ĎAKUJEM odpoviem im vždy, dovtedy kým budem žiť. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj