Keď zem stála pevne na nohách tak sa stvoril človek. Boh mu daroval telo v ňom srdce. SRDCE. Je to to nahlavnejšie čo máme. S ním cítime, plačeme, smejeme sa, rozmýšľame, posudzujeme, uzatvárame, končíme, riadíme, spolupracujeme, hodnotíme, konáme, prehodnocujeme, darujeme, odovzdávame, prímame, delíme, nosíme, prebúdzame, zapalujeme, hasíme, zabíjame, oživujeme, odmietame, a milujeme. Na to aby sme toto všetko vyjadrili tomu druhémo alebo svetu potrebujeme na to slová. Slová ktoré povečšinou riadi rozum. ROZUM. Je to niečo čo nám bolo prirástene k telu. S ním rozmýšlame, počítame, riešime, posudzujeme, raníme... . A to je to. Slová zo srdca na jazyk prídu veľmi pomaly a predbehne ho rozum. Vtedy sa hovorí radčej si premysli poriadne to čo cheš povedať a počkaj kým ti to príde na jazyk ako hneď zhurta niečo zo seba vyblafnúť.Tak sa končia vzťahy, manželstvá, kamarátstva, rozpadávaju sa rodiny, partie, spoločnosť. A vtedy je tomu koniec. Človek túto chybu opakuje stále. Ostane sám a a vtdy nepracuje Mozog, skrýva sa v tej dutej hlave a premýšľa nad tým čo spáchal. A SRDCE? Stojí pri tebe. Vie že si len človek ktorý robí chyby za každym a za každym ich sparví zas a zas. Je stále pri tebe. Je to ako tvoj farár a ty si kajucník, hriešnik. Vyspovedáš sa on ťa rozhreší ale problém nevyrieš. Počase po dlhom čase sa zas všetko urovná len že v tebe sa to všetko nahromadilo. V SRDCI, tie pocity. Svet ti otvorí dvere ako to spravilo tvoje srdce „vyspovedaj sa“ a zas. Člvek sa neponaučí. Srdce je pomalé, bije rýchlo ale pocity ktoré boli prídu dlhou tŕnistou cestou na jazyk veľmi pomaly. Čož ťa zas predbehne rozum. Keby si chápal čo ti tvoje srdce vravelo pochopil by si že ústa nechaj zatvorené aj keby si sa mal roztrhnúť na kúsky. Počkaj pár sekúnd. Zavri oči, nadýchni sa, vypni všetko, nevnímaj okolie ale počúvaj tlkot tvojho srdca ktoré bije pre tebe za každým aj keď ho daruješ inému. Počúvaj hlas ktorým ti šepka to čo naozaj cítiš a nie to čo si “myslíš“. Ak to budeš mať na jazyku pevne prichytene. Otovr oči, zapni sa, nadychni sa nosom, pevne sa zapri očami do tých ďalších a vtedy si môžeš byť na sto precnet isté že keď otvoríš ústa a vyslovíš to čo cítiš tak aj keď sa ti zas celý svet otočí chrbtom tak si nemusíš nič vyčítať. Povedal si pravdu na ktorú všetic čakali. Podal si im ju a keď ju už nepochopili to je ich vec. Ale ty si spravil správne. Na každého raz príde rad. A všetko víde na povrch.
Ty si spravil to o čo ťa žiadali, a to že sa im nepáči pravda do papule tak za to ty nemôžeš!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár