Žijeme tu naozaj vo veľmi zvláštnych časoch . Väčšina z Nás sa upína k Bohua čaká na pomoc-spasenie. Nezachráni Nás žiaden Ježiš, Mesiáš, Budha, a neviem ešte kto. Každy sa musí postaviť sám za seba, bojovať za seba. Každý sa musí zrodiť a vyrásť. Každý jeden z nás keď sa narodil dostal do vienka práva, vlastné práva. Jedno z nich je, že máš právo na život a žiť ho slobodne podľa najlepšieho svedomia . Nikto by ti v tom nemal brániť a odoberať ti toto právo. V dnešnej dobe sa už ťažko dá povedať že nikto ti to právo nebere, lebo vlastne si ho bereš aj ty sám. Znečisťujeme prostredie a to škodí ako i tebe tak aj ľuďom okolo nás a nie len ľuďom ale aj zvieratám a rastlinám. Dá sa povedať že jedna vyrobená vec z chemikálií, alebo jeden odpad je jedno mŕtve zvieratko, jedna vysušená bylinka. Bez týchto dôležitých ale niekedy nepatrných vecí by nezačal život na Zemi. Je to zvláštne. Keď sa tak nad tým zamyslíme, zabíjame sa navzájom. Tým pádom je mi, keď kňaz povie „Vyznajte svoje najťažšie hriechy“ a bude Vám odpustené
a mi tak v spovednici učiníme, s pocitom ,že som bez hriechov a viny.
Fakt je to všetko divné. Na dnešnú dobu sa ťažko hľadajú slová.
Všetko sa začalo vojnou a všetko sa aj vojnou končí. Niečo nám darovalo svet, aby sme sa oňho starali. Boh je len malé svetielko vo veľkej tme. Kebyže je, ako vravel: deti by v Afrike neumierali. „Neznášaš svoj život?!“ Zatiaľ čo niektorí ľudia, snívaju o živote iných ... Premýšľajte o tom! Oni bojujú s neistotou, s hladom, chorobami, smädom a smrťou. Čo my považujeme za samozrejmosť, u nich je to boj o prežitie. Deti sa rodia u nich tak isto ako inde vo svete, len s tým rozdielom, že u nás od narodenia je pod zdravotným dohľadom, čo pokladáme za samozrejmosť, ale u nich je to pravý opak. Musia sa pozerať na to ako ich dieťa umiera od smädu a hladu a oni s tým nič nezmôžu.
Najkrajšie by bolo keby vo všetkých štátoch neprevládal chaos ,strach a vojna. Nastolil by sa poriadok boli by sme si rovnocenný a dodržiavali by sme svoje možnosti. Jedným vystižným slovom by bol MIER, a všetci bez rozdielu vyznania, rasy a národnosti by mali každodennú istotu žitia.
Rúbeme stromy, lebo nejaký vymyslený „král-pán“ nemá na čom sedieť potrebuje stoličku z dreva? a NIE JEDNU. Lenže, aby náš svet stál pevne na nohách potrebujeme zdravý ekosystém. Bez neho nie je kyslík a bez kyslíka my ani zvieratá a ani rastliny žiť nemôžme.
Každý ma svoje postavenie a k tomu priania. Ale všetko záleží od prostredia, ktoré je pre nás dôležité. Každá rastlinka, kameň, koreň, zrnko piesku, kvapka v mori.
Ako by to malo všetko vyzerať, keby bolo všetko tak ako by malo byť.
Ľudia by boli zdravý. Neboli by takéto vymyslené a smrtelné choroby vzniknuté z nášho spôsobu života. Deti by neumierali na hlad a choroby. Boli by sme si rovný a tým pádom by neboli vojny. Na zemi by nebol rasizmus. Nekradlo by sa, nikto by nemal ani menej ani viac. Spolupracovali by sme spolu. Stavali by sme na jednom základe a každy by mal rovnaký podiel. Nestavali by sme ráno s pocitom tým, že sme radi, že sme noc prežili a neprežívali deň s tým, že neviem čo bude o minútu. Vieme, že sme zem tak zničili že je ako časovaná bomba. Držali by sme pohromade, boli by sme ako jedna veľka rodina. Boli by sme jeden človek. Stačilo by keby každý myslel na budúcnosť svojích a aj nenarodených detí.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tayra
23. 5.mája 2012 19:55
Ale to je len tvôj názor
2
Je to možné ale nemusí a ani si nemyslim ze to je len moj nazor ale okey
Napíš svoj komentár