Kráčali sme spolu cestou tajomnou
teraz padám dolu
zatvoril si bránu predo mnou.
Uzavrel si cestu našim túžbam a snom
spadla som do víru, strácam sa v ňom.

Verila som v lásku
v duše navzájom si súdené.
Verila som ........
Bolo to naivné?
Asi áno, lebo teraz je všetko preč.

Slepo som ťa nasledovala
srdcom svojím
Nechal si ma samu
a teraz tu stojím
uprostred cesty
Taká opustená
bez snov túžob ,tebou potupená.

Rana veľká v mojom srdci kľačí
hoc už dávno niesme
za veľa ti vďačím.

Pri tebe som pocítila
čo je to byť šťastná.
Nič ma netrápilo
moja duša bola jasná.

No náhle čierna mrákota
dušu mi zakryla
stopy sklamania, nenávisti
do srdca vyryla.

Teraz už len spomínam
na tie chvíle šťastia
že to čo som k tebe cítila
bola asi láska.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár