do duše sa mi smútok núka
ako nevítaný návštevník.
Cítim samotu, cítim sa stratená
nikomu nechýbam?
Som osoba bez mena?
Život okolo mňa len beží
niesom účastník.
Čo bolo a už nie je
to už nevie nik.
Tečie okolo mňa
strácam sa v čase
Čo sa to deje?
Moja identita , všetko v čo verím
tu zrazu nie je.
Myšlienky sa mi hmýria v hlave
ako tie rybičky farebné.
Ale len čo mi hlava spočinie
na mäkkom vankúši
Všetko rozplynie sa ako dym
Ja snívam
Som len ja a JA jediná
som človek a nechcem byť STRATENÁ.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
26. 4.apríla 2008 19:21
držím palce nech sa dostaneš z tej depky čo najskôr. Pekná báseň..super štýl...
Napíš svoj komentár