Kde bolo, tam bolo
Bol raz jeden pán. Toho pána oslovovali strýček Hitler a mnohí aj inak, ako sa na vojnu patrilo alebo nepatrilo. Ale poviem vám, nebol to veru dobrý človek! A ten Hitlr býval za siedmimi koncentrákmi, tam, kde sa krv sypala a bomby sa liali. Nažíval si „pokojne“ vo svojom podzemnom kryte. Každé ráno ho miesto budíka budili rany z tankov. Ináč to bol celkom fajn chlapík, až na to, že sa stále triasol na easy darček a mal „trochu“ výbušnú povahu. Nesmieme zabudnúť, že mal rád krvavé orgie. Vzhľadom na to, že všetky ženy, ktoré s ním spinkali, spáchali samovraždu. Asi nebol moc dobrý v posteli…
Pretože mal veľmi rád Židov, ubytoval ich v koncentračných táboroch, kde sa všetci koncentrovali, ale vôôôbec ich nezabíjali. Žili šťastne až do smrti. Čo bolo vlastne hneď…
Hitler mal veľa kamarátov. Problém bol v tom, že všetkým akosi šibalo. Trhali si vlasy, zabíjali si deti (aj psov). Neskôr vyhlásili súťaž o najzaujímavešiu samovraždu, do ktorej sa zapojil aj samotný strýček Hitler. Šupák jeden, nič nevedel urobiť poriadne. Rusi ho porazili a ani tú cenu o samovraždu nevyhral, tromfol ho obyčajný radový vojak, ktorý si TO namieril rovno do úst. (Ten sa s tým teda nesral! ) Kam sa naňho hrabe Hitler so svojími „pohanskými bylinkami“! A tak strýček Hitler nečakane opustil dej našej rozprávky. A zazvonil zvonec a Hitlera bol koniec.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár