prvýkrát ucítila vôňu leta. Vravím si: ,, To je krásne“
no nadšenie rýchlo zhasne.
Nevravím, že zle sa mi žije.
Ale rozmýšlam.....
Načo tá snaha?
Načo tá námaha?
pre niečo tak pominuteľné
ako je ŽIVOT.
ŽIVOT ako voda
liať sa mi bude medzi prsty
nebude to ono
už nebude ten istý.
Preto sa pýtam
Je to železný kolobeh sveta?
že bez práva veta
starec umrie a dieťa narodí sa.
Len zdanlivú moc
nad životom máme.
Nezáleží ako hráme.
Osud vždy karty
na stôl vyloží.
Bez trošky súcitu
osud nás skúša.
Polená pod nohy
nám hádže.
A preto si vravím.......
Keď raz budem
na nebeskú bránu klopať
pred posledným súdom stáť.
Nebudem nad životom plakať
budem hrdo do oči pozerať
tomu kto s nami tuto hru hrá.
Hru menom Život.
Hra menom život zákerná je
len tak si našimi osudmi pohadzuje
mieša ich ,tvori cesty osudu
krivolaké ,stratené ,neznáme.
Preto žijem a žit budem ako viem
Načo riešit?
Živá nevyviaznem
NIKTO NEVYVIAZNE ŽIVÝ!!!!!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár