Ležala schúlená na posteli ..Trápila sa spomienkami na neho..nemohla zabudnút nemohla mat nič iné v hlave len a len jeho tvár,jeho vonu jeho dotiky a jeho hlas.Keby vedel že on je celím svetom čo žije. Dokázala mu povedat lúbim ta ale asi nikdy nepochopí akú strašnú bolest prežívala.Ako videla že ide ruka k ruke s nou čo ju lúbil.Keby aspon tušil ako jej srdce trpelo.♥.ako sa stahovalo pri každom pohlade na neho a na nu nemohla nič robit ....Iba bezmocne pozerat a dúfat že to raz skončíí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár