Páchneš ako zdochlina Zvnútra ťa to zožiera a černieš Trúfalo sa zúfalo snažíš pozbierať Posledné kusy plesne maľujú obraz Až vyčaruješ úsmev klesne opona všade pýchou dýcha Až potom do duše dýkou ťa tresne lanom vytiahne z dymového sna Že prečo klopeš keď tvoj klobúk ostane navždy prázdny Darmo v driemotách dúfaš Tápaš hľadáš ale nemáš lampáš v nekonečnej miestnosti Bez pomoci koroduješ s terčom na hrudi Akože dosť Úbohá kosť V tele len hosť Ktorého dožrala zlosť Vyznanie 2 0 1 0 0 Komentuj