Bola síce polovica júla, ale noci a rána sa mi stále zdali chladné. Zachvela som sa, rukami som si objala plecia a nasledovala som svojich rodičov po chodbe. Posledný krát som sa obzrela za mojím starým domovom a pobrala som sa k autu po kamennom chodníku. Obloha bola zatiahnutá. Celý svet akoby tvrdo spal. Zatvorila som dvere na aute a sledovala ako oco nakladá batožinu do kufra, a mama kontrolovala zoznam, či sme nič nezabudli.Nič sme nezabudli! Zabalila si len jedlo a nutné veci na prežite! Ou , že vraj si to čo budeme potrebovať dokúpime. Pché , to som zvedavá. Keď sme už všetci sedeli v aute a ocko naštartoval motor mama si povzdychla "konečne". Pozrela som sa cez okno a videla som ako sa v tme odďaľuje ošarpaná bytovka, domov ! Keď už sme boli na diaľnici rozopla som si pás, pritlačila si kolená bližšie k sebe a objala ich rukami. Kvap Kvap ... och Fuck you ! Neplač dievča " Začneš odznova ! To bude dobre . To to som si povedala ešte raz a nakoniec sa všetky pochybnosti stratili. Napokon som zaspala.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár