Zišla som dolu schodmi a pozrela sa na mamu. Vyzerala , že ju niečo vyviedlo z rovnováhy ,,Nevidela si moju peňaženku ?!"Pokrútila som hlavou. Pozrela som sa na ocka, ktorý sa spokojne usmieval ,,Potrebujeme mlieko, srdiečko" pozrel sa na mňa a pokračoval ,,Bola by si tej lásky a skočila nám po nejaké ?"a žmurkol na mňa. ,,Ale ja neviem, kde ho kúpim!" protestovala som. ,,Tak to zistíš, dobre Ema ?" povedala mama s úsmevom no prísne.V ruke držala stratenú peňaženku. Mamina do miestnosti nikdy nevstúpi. Vždy do nej vtrhne ako tornádo. Možno to isté spravila aj pri mojom otcovi. vtrhla mu do srdca ako hurikán, kde zanechala len hluk, buchot, šum, strach,zmätok a napokon aj lásku... Neviem, láske nerozumiem. Možno preto, že som ju nikdy nepoznala. Možno vyzerám naozaj až tak strašne, že všetkých odplaším. Možno, len som ešte do toho nedorástla.Možno na to však vôbec nie som stvorená. ,,A môžeš ešte skočiť do drogérie a kúpiť mi odlakovač na nechty ?" vyrušila ma s toku myšlienok "Možno", mama. ,,Mám na výber ?"spýtala som sa viac menej pre seba.,,Vďaka, anjelik." Obula som si tenisky a vyšla vonku. PO dlhom chodení som zbadala malý obchodík. Vstúpila som doň a predavač v staršom veku si ma premeral a s úsmevom ma pozdravil,,Dobrý deň slečna". Taktiež som ho odzdravila "Dobrý deň" a išla som po to mlieko.Vyložila som veci...,,AHoj Denis" povedal predavač chlapcovi, ktorý práve vstúpil do obchodu. ,,Dobrý, pán Patel."odvetil chlapec a milo sa usmial. Hm, pekný adept pre Aďku. Pri tejto myšlienke som sa usmiala, akurát naňho. Usmial sa tiež a opovážlivo si ma premeral a s úškrnom vyslovil ,,Ahoj" a odišiel do zadu. Rýchlo som zaplatila a vyšla z obchodu. Pred obchodom bola hlučná partia ďalších chlapcov na bicykloch. Medzi nimi bolo asi jedno dievča, zaujímavé. Potkla som sa a spadla na zem. Au , za mnou sa spustil strašný rehot. ,,Hej ty, treba ti pomôcť?" váhavo sa jedne spýtal, s rehotom. Postavila som sa a ušla preč.Naozaj super! To sa môže stať len mne. Oj, ale ten chalan bol fákt pekný a dokonca sa mi pozdravil. A já ? Dokonca ani Bú ! To sa ľahko hovorí, spraviť dobrý prvý dojem, keď ja na to jednoducho nemám! Do kelu.. dúfam, ze ich už nikdy nestretnem....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár