Zmysel môjho života...
Si pocit?
Si hmota??
Si prázdnota....
Ako ťa získať...
Je to ťažká otázka...
Si...........
Podstatou všetkej úbohosti....
príčinou odpornej neľudskosti.....
Nádej ma opustila...
zúfalosť ju nahradila...
Čo to je??
Čo ten pocit predstavuje??
Si vodou na púšti
príčinou všetkej radosti.
Si tým, čo hľadám...
Chcem žiť, lietať slobodne ako vtáčik
no bez teba....som len úbohý mráčik...
Hľadám ......no je to márne...
nevidím ťa... kde ťa nájdem??
Možno nachádzajúc zmysel života.....
Žeby ty??
.........
Ostanem len tichučko a ty
dáš mi ten studený bozk na líčko.
Tým jediným bozkom na líce prestane byť moje srdce.
Odídem s tebou naveky ....
a bude pokoj od všetkej tejto hnusnej neplechy...
Som .... ??
Zvláštny si celý svet...
ničoho pre mňa v tebe niet..
Chce sa mi plakať, no neviem prečo...
Chcem žiť a radovať a tešiť sa no nemám načo.....
Chýbaš mi zmysel.....
Tak.... kde si??
Kde ťa nájdem.....
Navôkol ľudia, ktorí chcú žiť,
ktorí...sú....ktorí sa tešiť dokážu...
No a...ja?..........
Milujúc vietor ktorý odnáša smútok
milujúc noc cítiac z nej pomoc...
Nechcieť žiť....
nemajúc záujem byť...
Opúšťa ma nádej....
och koľká beznádej....
Plačem......stekajú mi slzy po tvári
a už len málokedy sa na nej úsmev rozžiari...
Knôtik sa skracuje... dohára už sviečka....
sťahujúc so sebou krvou podliate viečka.
Chcieť byť s tebou, to radšej nie...
si ako jemný vánok, ktorý sa razom vo vzduchu rozplynie...
Stekala slza dole tvárou...
To je dôkazom..
ona....dostala to od srdca príkazom.
Hralo sa s ňou a stalo sa jej nákazou....
Pocit plný neista ty......stal si sa skazou...
A tak len tak dumajúc...čo osud predloží...
Žeby ďalšiu z tých nekonečných lží??.....
Smejúc sa na vlastnej úbohosti...
Začína už klíčiť to semienko bezmocnosti....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár