,,Nalej, nie?“ počujem hlas, no vnímam ho len polovične.
Obzerám sa okolo seba.
V kresle sedí skrčený chalan, ktorý má pre dnešok zrejme dosť, ktosi mi nalieva alkohol do pohárika (vôbec netuším koľký je) , pomaly chytím pohárik, vlejem do seba tú zázračnú tekutinu a cítim ako sa mi teplo rozlieva po celom tele.
,, poď so mnou...,“ chytí ma priateľ za ruku, no akonáhle vstanem, cítim sa ako na kolotoči a musím chvíľu počkať kým sa všetky predmety v byte vrátia naspäť na svoje miesto.
Vojdeme do izby a ja zacítim vo vzduchu trávu. Marek chytí gitaru do rúk a začne hrať.
... usmieva sa na mňa... má červené oči....
.... ja určite takisto...
,, ... idem zafajčiť,“ ozvem sa. Ako tak prechádzam chodbou, mám pocit, akoby kuchyňa bola na konci sveta.
.... už nech som tam.. Vojdem do kuchyne... je tam dosť veľa ľudí...
... zapálim si cigaretu a rozkašlem sa... zapálila som si ju naopak...
„... fajčíš filter...“ počujem.
....ja viem...
... strašne ma bolí hlava, žalúdok protestuje ostošesť...
„Čo máš s nohavicami..??“
Sú celé oliate....
.... neriešim...
.... je mi zle.... už nikdy nepijem.....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár