Pomaly otvorila oči akoby sa bála teplých slnečných lúčov a pozrela sa na mobil, ktorý ležal vedľa postele. Displej ukazoval jedenásť hodín, čo znamenalo, že bol najvyšší čas vstať inak by zmeškala do práce a opäť by si to zlizla. Martin jej na leto našiel brigádu, pretože potrebovala nejaké peniaze. Nebolo toho veľa, ale predsa. Pracovala v obchode s oblečením niekoľko hodín týždenne.
Pretrela si unavené oči a s veľkou neochotou vstala z postele.
O nohy sa jej obtrelo čosi chlpaté. Bol to jej pes- malý hnedý orech Ben. Poškrabkala ho medzi ušami a šla do kuchyne aby mu dala žrádlo. Potom sa šla rýchlo osprchovať a ponáhľala sa na autobus aby nezmeškala.
Po hodine strávenej v obchode a jedinej zákazníčke zistila, že sa nikam ponáhľať nemusela.
Ľudia si zrejme vedeli predstaviť lepšie strávené letné popoludnie ako nakupovať otrasné oblečenie pre ženy v “zrelom veku“ v obchode, ktoré nemá dokonca ani klimatizáciu a tak sa tam po pár minútach cítite akoby ste sa mali čochvíľa roztopiť.
Laura si znudene obzerala svoje končeky vlasov a zisťovala či sa jej nerozdvojujú, keď sa otvorili dvere obchodu a ktosi vošiel. Laura sa celá naradostená postavila zo stoličky keď zistila, že to bola Kristína, jej najlepšia priateľka. Kristína si dala dole z očí slnečné okuliare a porozhliadala sa po prázdnom obchode. ,,Vidím, že máš rušno,“ uškrnula sa ešte stále stojac medzi dverami. ,,Prišla si v nevhodnú chvíľu, mám tu strašne plno,“ hrala jej hru Laura a posadila sa za stoličku. ,,Dúfam, že sa tu vojde ešte jedna zákazníčka, rada by som si kúpila niečo pekné na seba,“ povedala Kristína, podišla k sivej sukni, ktorá visela na vešiaku, vybrala si čo najväčšie číslo a tvárila sa, že si ju so záujmom obzerá.
,,Obávam sa, že by ti bola trochu malá,“ podišla k nej Laura a tvárila sa úplne vážne.
Obe sa rozosmiali.
,,Super, že ťa vidím. Myslela som, že sa tu unudím na smrť,“ prevrátila oči Laura. Tohto zlozvyku sa už niekoľko rokov nevedela zbaviť.
,,Našťastie som tu ja, tvoja záchrana,“ zasmiala sa Kristína a dievčatá sa vybrali k pokladni, kde si Laura sadla za stoličku a Kristína sa oprela o pult.
,,Tak čo?“ zavŕtala Kristína do Laury svoje mandľové oči. ,,Si pripravená na dnešný večer?“ Laura sa na ňu nechápavo zadívala. ,,Čo je dnes večer?“ opýtala sa a takisto sa oprela o pult. ,,No predsa Tomáš oslavuje osemnástku! Ako si mohla zabudnúť?“ nechápavo na ňu gúľala oči Kristína. ,,Nezabudla som na to iba mi to trochu vypadlo z hlavy. Ale našťastie si tu ty, Kristína Bielková, aby si mi to prišla pripomenúť,“ uškrnula sa Laura a zadívala sa na svoju už od škôlky najlepšiu priateľku.
,,Áno, to máš pravdu. A keďže som vedela, že na to zabudneš, kúpila som preňho spoločný darček,“ zvolala a Laura si až teraz všimla darčekovú tašku, ktorú držala v ruke. ,,Ty si poklad,“ usmiala sa Laura zatiaľ čo Kristína vyberala darček zo zlatej papierovej tašky. Boli to červené trenky s macíkom. ,,Myslím si, že po tomto darčeku sa bude Tomáš cítiť ako naozajstný dospelý muž,“ rozosmiala sa Laura a Kristína sa pridala. ,,Ja si to takisto myslím,“ povedala priateľka a zaujímavý darček schovala naspäť do tašky. ,,Už sa teším na večer.“
Z rozhovoru ich vyrušil zvonček nad dverami, ktorý oznamoval príchod zákazníkov a tak sa Kristína rozlúčila a odišla.
,,Pomôžem Vám?“ vytisla zo seba Laura tak často otrepávanú vetu a už sa naplno venovala zákazníčkam.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lilusiq888
13. 12.decembra 2010 20:24
poradim ti ked pises tak to zaraduj do vymyslených pribehov tam to abjavy viac ludi
Napíš svoj komentár