Taký typický stredoškolský výlet :)

Všetko sa to začalo parkoviskom pri TESCU, kde sme sa so Stankou stretli o pol 5(!!!) ráno. ,,No stočíme brko, nie?“ samozrejme som sa musela ozvať. Tak sme už o pár minút stáli pri nákupných košíkoch, nikde ani duše a my celé vysmiate sme si dávali posledné prásky. Prišli sme pred autobus, kde už stáli profesorky a žiaci im podávali batožinové tašky. My sme celé vysmiate vyšli na druhé poschodie autobusu a sadli si. Vyrazili sme. Cestou do Budapešti sme mali prestávky na pumpe, kde vyšli žiaci zo Súkromnej obchodnej pred autobus a fajčili. My sme sa zo začiatku zdráhali, veď predsa len sme druháci, nie sme zo súkromnej a tak... Ale potom sme už fajčili pred pumpou normálne, aj keď išli učiteľky okolo. Cesta do Budapešti trvala dosť veľa hodín a za ten čas sme sa trocha zoznámili s druhou školou. Konečne sme prišli do Budapešti. Bolo tam síce pekne ale nebudem to mesto opisovať, chcem čím skôr preskočiť do večera, kde sme prespali v Avione... Večer sme mali ísť do Avionu(obchodného centra). Hneď ako nám dala profesorka rozchod, zopár spolužiakov sme sa vzdialili a zase sme si dali brko... Úuuf, pocit?? Na nezaplatenie Večer už na ubytovni sme sa stretli v jednej izbe a pomaly sme začali popíjať.... A naša spolužiačka, Kaťa, taká zlatá, dobrá tichá voda a vodku pila ako o život Ale najlepšie bolo, že hneď ako si si vypila v jednej izbe, vošla si do ďalšej a bolo tam to isté a už o 10 minút kým si obehla celú chodbu si bola opitá jak doga Večer už v podnapitom stave som stiahla dve moje spolužiačky na moju izbu, aby si so mnou dali jedno kolo. Akurát som bola na rade, napila som sa riadny glg vodky, keď zrazu vbehla do izby ďalšia spolužiačka a upozornila nás, že ide profka. Ani som sa nenapila zapijaka, zavrela som vodku a hodila ju do tašky akurát keď vošla profka. ,,No čo, všetko v poriadku?" pýta sa nás, ja som ju už ani nevidela poriadne ale prikyvujem ako o život. Asi o hodinu, keď boli všetci minimálne v dobrej nálade, som vyšla na chodbu. Stála tam profesorka s niekoľkými žiakmi a tak som prišl ku nim, že si pokecám Musela som sa oprieť o stenu aby sa mi náhodou nezatočil svet. Učiteľka sa pýta jednej žiačky: ,,Nie sú to náhodou Nikoline(to som ja topánky? Ja:,, Ty máš moje topánky?" ,,Hej, žičala si mi ich keď sme išli pred ubytovňu.." Ja: ,,Fakt, nepamätám sa.." Učiteľka: ,,Nikola, si v poriadku?" Ja: hééj.." Odchádzam od nich a idem piť ďalej
Asi o hodinu vojdem do Katinej izby(tej dobrej žiačky čo som ju na začiatku spomínala), ona leží na posteli, pod ňou kôš, kde mala bľuť a učiteľka vedľa nej sa pýta čo jej je. ,,Nič, len som unavená," znie odpoveď. Hej, a učiteľka z hrušky spadla, nie?
Ráno som vstala na budík, otvorila som oči a v ústach som cítila púšť. ,,Stanka, podaj mi vodu," znela moja prvá veta v to ráno. Keď som vypila polovicu džúsu, vstala som, šla som a osprchovať a ponavštevovať ostatné izby po včerajšku. Vo vedľajšej mi povedali, že včera Kaťa bľula pred učiteľkou. No super...
Ráno sme mali reč o tom, ako sme pili a podobne...
Nastúpili sme do autobusu a šli do Viedne. Keď nám tam dala učiteľka rozchod, zašli sme do tých známych butikov ako pr. Versace, kde sme sa báli, že budú vyberať vstupné...
Keď som si šla so Stankou kúpiť cigarety, namiesto toho aby som sa opýtala koľko stoja, opýtala som sa koľko je hodín. A tak mi tá predavačka ukazuje hodinky na ruke, niečo mi trepe po nemecky a ja celá červená sa s ňou snažím dorozumieť, zatiaľčo Stanka sa z celej situácie smeje. Keď nám skončil rozchod, stretli sme sa pred Mekáčom a keď nás učiteľka spočítavala, zistila, že 3 naše spolužiačky chýbajú. No super. Volala im a zistila, že sa stratili pred parlamentom. Tak šla po nich, zatiaľčo my sme šli ďalej. O pár minút sme videli, ako sa k nám tie "stratené spolužiačky" blížia. Aďa k nám pribehla, že: "kde ste boli??" Začala nám vysvetľovať ako sa stratili, vraj keď sme si obzerali parlament, oni šli fajčiť a odrazu tam nik nieje. Keď nám to vysvetľovala, prišla už aj profesorka, ktorá sa tiež začala vypytovať ako sa stratili. Aďa jej vysvetlila, že sa nejakého pána pred parlamentom s ich "úžasnou plynulou" nemčinou pýtali, kde sme sa stratili a ten volal akejsi žene, ktorá rozprávala po slovensky a pýtala sa ich z akej sú školy a podobne. Zrazu sa ozve profesorka: ,, Ja som akurát išla po vás, keď mi zvoní mobil, ja zdvihnem a: ,,Dobrý deň, tu slovenská ambasáda. Stratili sa Vám žiaci?" Keď sme to začuli, nemohli sme sa prestať smiať. Tak takto dopadol náš výlet vo Viedni...
Večer sme zase boli v Avione, dopíjali sme fľašky, dofajčievali poslednú trávu(Kaťa už nevypila ani kvapku, ktovie prečo... ale všetko už bolo v nálade...
Ráno sme mali exkurziu po Blave a potom už len- smer autobusom domov....
V buse nám pustili veľmi poučný film... 40 dní a 40 nocí... Viete si predstaviť... Popri filme sme si popíjali pivo a už unavení sme sa tešili domov....
Milujem školské výlety....
Sorry, nie je to super štylistický článok, písala som ho v rýchlosti...

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu