Skús ma chápať...

Zistenie, že som BI, je trochu ťažká vec. Otec to už vie, toho dôvodu, že u neho bývam a mame by som si to asi netrúfla povedať. Po 6 mesiacoch sa so mnou chalan rozišiel vraj to "nebolo ono", tak radšej na to nemyslím. Čo tak vyskúšať chodiť s dievčaťom? Láka ma to a veľmi, čo keď nikoho takého v okolí nemám, ako niekoho takého nájdem? Je mi z toho na nič, otec práve spí, sestra je u babky a ja tu mlčky rozmýšľam a zasa píšem svoj nezmyselný text, ktorý mi pomôže aspoň trochu sa odreagovať. Dokážem ľúbiť aj dievča aj chalana, len nik taký nie je po ruke, čo by dokázal ľúbiť mňa. Všetci mi hovoria, že láska si ma nájde sama. Ono je to pravda, pretože on si ma tiež našiel sám alebo to bola skôr náhoda? Len ja nechcem čakať, nebaví ma byť samú, všetci sa mi smejú a len ma ponižujú, trápi ma to a tiež sa obávam vašich komentárov, no niekde som to napísať musela, pretože sa o to nechcem deliť len s notebookom. Videla som, že každé fórum čo tu nájdem o bisexuáloch sa mi ani neoplatí čítať a videla som, že takých ľudí tu je dosť. Och....prepáčte za takýto blog, no musela som! Dokáže niekto ľúbiť tak veľmi ako ja? ... :/

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu