Chcem len o tom, že som tu nedošla hrať sa na poetku, ani silou mocou hľadať priateľov, vypisovať s nimi celovečerné TS a ani sa stať MEGA hviezdou. Som len amatér, prváčik, ktorý si potrebuje upratať občas vo svojej duši / ak ste ten výraz nezatratili, tak viete na čo myslím/. Som kto som - slogan, ktorý poznáte z /ne/obľúbenej reklamy. Píšem ako som sa to naučila. Môžem zaujať a nemusím, každý z nás nesie rovnaké riziko. Sme rozdielny, vynikáme každý v inej oblasti, niekoho živia písmenká, iného čísla, paragrafy....

Jedná vec, ktorá sa mi hnusí, je mýliť si slovo ZDRAVÉ SEBAVEDOMIE za NEZDRAVÚ DRZOSŤ ako to u mnohých sledujem. S vekom to nemá nič spoločné. Súdiť podľa pár načmáraných riadkov a posudzovať len podľa toho, že je človek iný, že má iný názor, iný štýl. Slovo POKORA akoby u mladých ľudí nemalo svoje miesto. Drzé vyfúknuté obláčiky arogancie, bezduchosť...vyškerené tváre a afekt od A po Z.

Ako som sem ticho prišla, môžem ticho odísť, veď o čo ide? Čo je dôležitejšie? Každý máme svoje priority. Iné má 15 ročné dievča, iné 25 ročný žena a iné vyzrelá štyridsiatnička /mýliš sa, tam som ešte nedošla /.

Skrátka a naposledy píšem ako viem, bez masky, bez „okukania“ tém, len tak a to čo zachytím v oblakoch, čo vojde do srdca a pýta sa von. Nečakám ovácie. Kritiku nemusím, ale je potrebná pre ďalší rast , dá sa „prežrať“ a napokon čo človeka nezabije, to človeka posilní a hlavne posúva ďalej.

Nečakám nič, všetko ostatné čo príde poteší, ale svoj svet staviam na inom piesočku. Tak ma ešte chvíľu nechajte komentovať Vás a hlavne sa UČIŤ

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár