Na letisku panoval relatívne kľud. Na to, že Atény, a Grécko celkovo, prežívali v poslednej dobe veľký rozruch, tu je našťastie pokoj.
Vonku bolo horúco. Zišla po schodíkoch do nového sveta, ktorý bude na najbližších šesť mesiacov jej domovom, hoci jej srdce i domov budú vždy v Trenčíne.
Na chvíľu zneistela, no v tom ju chytila za ruku Erža a zakričala: "Paráda, vyzerá to tu ako v raji. Len keby tá cesta nebola taká dlhá..." Nahodila úsmev. Erika vždy vedela, ako ju rozveseliť, bude jej útočiskom, keď príde smútok alebo depka.
Po trojhodinovom čakaní v Aténach konečne nastúpili na loď, ktorá ich mala doviesť na Krétu. Loď sa na mori jemne hojdala, bol to pre ňu nový pocit, nie však nepríjemný. Snáď to tak ostane počas celej plavby. Loď konečne doplávala do prístavu a unavené sa presunuli do hotela. Milo ich prekvapilo, v akom hoteli ich ako zamestnankyne ubytovali. Hodila si len krátku teplú sprchu a pobrala sa oddýchnuť si po náročnej ceste. Ráno sa vyberú na prieskum terénu. Je veľmi zvedavá, ako sa to tu celé bude vyvíjať. Najmä ako sa tu dohovorí, nakoľko jej angličtina nebola až taká skvostná, ale povedala si, že sa to časom poddá. Bude nútená, pol roka v cudzej krajine, kde inak ako s angličtinou nemá šancu, ju naučí.
Takmer okamžite po týchto posledných myšlienkach zaspala. Tvrdo, hlboko, slastne, hoci prvýkrát nie vo svojej posteli....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár