Priatelia a "priatelia"

Nikto človeka viac nedokáže zraniť a sklamať ako ten, o ktorom si myslíme že je náš priateľ. Na priateľoch nám totiž veľmi záleží. Nebavím sa tu o kamarátoch, takých ma človek okolo seba veľa, ale priatelia, to sú ľudia, ktorých si púšťame k sebe veľmi blízko, otvárame sa im, a preto ich zrada alebo sklamanie nás bolí veľmi hlboko.
Mám veľa kamarátov, ale priatelia dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Priateľom dokážeme veľa vecí prepáčiť, veľakrát im odpustiť a prijať ich späť. Ale človeka po pár rázoch takéhoto odpúšťania napadne otázka, či ten dotyčný je vôbec priateľ, alebo len parazit, ktorý príde v tedy, keď mu to vyhovuje, keď je v riadnej "kaši". O čom sú takýto priatelia? Zažila som také priateľstvo. Vždy sa opakuje rovnaká chyba. A vždy som to doteraz brala s prižmúreným jedným okom, a povedala si, že predsa každý si zaslúži ďalšiu šancu. Druhú, tretiu, štvrtúú...Kedy je to už veľa?
Žiaľ, asi nie som ten typ mrchy, ktorej na nikom nezáleží, nad všetkým má nadhľad a dokáže sa odosobniť. Nie, ja to nedokážem.
Preto vďaka Bohu za priateľov, ktorí sa tak len netvária, ale za ktorých hovoria skutky a činy. Takých priateľov si treba vážiť, a je ich naozaj veľmi málo. Pri tomto druhu priateľstva neprekáža diaľka, doba ani neodkladné povinnosti. Puto tam ostáva napriek kilometrom a hodinám, ktoré nie sme spolu. A nič sa tým nemení. Vzťah je stále rovnaký, a radosť zo stretnutia diaľkou posilnená a mnohokrát väčšia.
Mám v srdiečku hlboko všetkých svojich ozajstných priateľov a som šťastná že ich mám .

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu