Bola tam len ona a ticho. Ticho, ktoré tak veľmi potrebovala jej duša. Napadala ju len tá posledná noc strávená s ním. Keď mohla zaspávať v jeho silnom náručí, keď jej šepkal do ucha "Milujem Ťa" a silno ju zozadu objal a bozkával na zátylku. Keď jej bolo ukradnuté všetko na celom svete. Cítila len jeho. Teplo jeho tela, túžbu, ktorú mali spoločnú. Aby táto noc trvala večne. Aby taká bola každá ďalšia noc v ich živote. Aby...
Aby veľa vecí. Miesto toho ich čakal ďalší nový deň, upršaný a nie moc májový, nakoľko teplé slnečné počasie si dávalo riadne načas. Čakanie, či sa konečne niekto ozve a oznámi mu tú dlho očakávanú správu. "Áno, pán Š., ste prijatý." Ale nič sa nedeje. Už dlho. A kým sa niečo také konečne neudeje, všetky sny ostávajú len snami, a neostáva im nič iné, ako spomínať na tých zopár krásnych nocí, ktoré im boli dopriate. Už???
Oči mala zavreté, počula však jemný šum trávy. Kroky. Za iných okolností by ju možno prepadol aj strach. Ona však cítila už z diaľky jeho vôňu. Vedela, že je v úplnom bezpečí. Zrazu jej na perách pristal nežný bozk. Zaplavila ju vlna neskutočného šťastia, ktorú prebudil obyčajný bozk z čistej lásky. Povedal len jednu vetu, ktorá rozhýbala ich životy. "Už, láska moja"....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár