Plávam sama po vode. Zrazu začnem plakať a pri mne sa objaví jedno malé svetielko, ktoré sa nedá chytiť ale je stále pri mne. Stráži ma na tej osamelej ceste. S tým svetielkom sa cítim trochu lepšie ale zrazu mi niečo zovre srdce a môj plač začne zas. Plačem neuveritelne dlho až kým nevidím jeden malý ostrov. Na ňom je strašne veľa ľudí. Som šťastná ale z tých ľudí sa časom ako sa k nim približujem stávajú svetielka. To moje ma zrazu jemne pohladí a odíde preč. Nechalo ma tu samú... Nikoho už nemám... Ale zrazu sa ku mne z toho ostrova približuje iné a stále sa zväčšuje... A zrazu som ho uvidela. Silno som ho stisla a nikdy ho už nepustím... Nikam..

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
maja588  23. 4. 2008 11:06
zlatucke to je nepusti
Napíš svoj komentár