Palimu však blbo sadla, chcípol za pol hodku.
Ostalo nás už len desať, že si vínko dáme,
Ďuri celý ozelenel, cirhóza ho láme.
Dvaja sú preč, je nás deväť, zájdime na kolu,
Joža cestou sejmul traktor, ten mal ale smolu.
Smrť je s nami, utečme jej, poďme radšej rýchlo,
Maťo zrazu padá na zem, pri srdci ho pichlo.
Štyria mŕtvi, čo sa deje? Už je nás len sedem,
Robo skočil pod autobus "ja už na to serem!"
A sme šiesti, všetci v ľaku, zubatá je zbehlá,
keď tu zrazu Jana kolí padajúca tehla.
Je nás päť a premýšľame, čo sa teraz stane,
nezvládol to ani Gusto, už visí na lane.
Sme len štyria, a čo teraz? Zahráme si karty,
Marek prehral, odbachol sa, tu už končia žarty.
Tak sme traja. "Opime sa!", hodil Dano dumu,
udusil sa ihneď prvým poldecákom rumu.
Keď tu scénu videl Dušan, ostal celý v šoku,
prestal dýchať, dostal kŕče, dziglo ho do boku.
Ostal som sám, držím mobil, volám svoju milú,
postačia mi len dve slová, len na ne mám silu.
A v tom prišla, v ruke kosa, rýchlo ku mne kráča,
už je dobre, už si letím, voľný ako vtáča...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár