Trochu hororová poviedka. Jedna zo starších, ale nie prvotín.

Pale is your face in the mist of the dark,
My dearest mistress of the night.
The memories of your magnificence,
Caress my mind and my heart.

Black Fairy
Dark Fairy


Sedela na malej posteli v tenkej bielej nočnej košeli a kŕčovito si objímala kolená s perinou pritiahnutou pod oči. Pod jasnomodré, panickou hrôzou zväčšené oči, ktoré hľadeli na jeden jediný bod za veľkým oknom. Hľadela do tmy a pozorovala niečo, čo videla len ona, ale predsa to existovalo. Rovnako ako vzduch, ktorý dýchame, ale nevidíme. Čakalo to za oknom. Čakalo na ňu. Bledá tvár za oknom s temnými čiernymi očami žiarila túžbou po nej. Úsmev jej odhaľoval drobné špicaté perly, ktoré ale nenaháňali strach tak, ako mŕtve, prázdne priepasti, ktoré mala miesto očí. Mesačné svetlo sa lomilo o jej mŕtvolne bledú pleť žiariacu v hmlovine temnoty, ktorá ju obostierala. Nežmurkla. Nikdy. Len ju ticho pozorovala, ako zlo číhajúce na svoju obeť. Páčil sa jej ten strach. Položila kostnatú ruku na sklo okna. Dievča si pretiahlo perinu cez hlavu. Keď spoza nej opäť vykuklo, na okne boli len biele hmlové otlačky. Vydýchla si a orosená studeným potom sa uložila k nepokojnému spánku.

Zobudila sa uprostred noci práve vo chvíli, keď sa k nej naťahovali ľadové ruky a prízrak ženy do nej vstupoval. Otvorila oči a s úľavou si uvedomila, že to bol len sen, nočná mora. Ale aj tak sa postavila a prešla do kúpeľne, kde na stene viselo veľké zrkadlo. Zasvietila. Z oceľovej hladiny zrkadla na ňu hľadelo sedemnásťročné dievča s pobledlou pokožkou, kruhmi pod očami, nezdravými dolámanými vlasmi farby najsladšej mliečnej čokolády, ktoré jej jemne líhali na plecia a s nezábudkovo – modrými očami, ktoré na seba hľadeli v odraze. Zavrela oči a oprela sa o rám zrkadla. Bola to ona. Ešte stále.

Break through and met up at the border of eclipse,
Through deepest desires awaiting your emerge.
The pictures in my mind will call upon your presence,
Connects my mind to the cliff of Lilith.


Vydýchla a otvorila oči. Strnulo stála pred zrkadlom neschopná jediného pohybu. Chcela kričať, ale z pootvorených pier nevychádzal jediný výkrik. Stála a hľadela, ako z odrazu vedľa nej pristupuje k rámu bytosť, žena, víla z iného sveta. Prejde skrz jej odraz, ktorý sa rozptýli a zastane tesne pred ňou obklopená temnotou. Je pri nej tak blízko, že cíti jej lepkavý ľadový dych i auru smrti, ktorá sa ťahá okolo nej ako chápadlá sépie. Nehýbe sa. Len po tvári jej stekajú teplé slzy. Tenká biela ruka s dlhými ostrými nechtami pomaly prechádza skrz zrkadlo a dotýka sa jej tváre. Kvapky sĺz sa premenili na ľadové kúsky. Boli len predzvesťou temnoty, ktorá prichádzala do jej sveta. Cez plochu zrkadla prešla jej ladná chudá postava odetá v nahote tmy. Zhrozene hľadela do tváre temnej, čiernej víly... do tváre démona. Do tváre Lilith. Do tváre svojej skazy, ktorú sama povolala na tento svet. Z rozmaru, zvedavosti, nevedomosti...nič z toho ju neospravedlňovalo. Mäkkými rukami milenky ju objala okolo krku a spojila ich pery.

Zalialo ju teplo i chlad zároveň. Krv démona sa jej šírila telom a menila jej krv na žhavú lávu, zatiaľčo srdce i myseľ na ľad. Nemohla dýchať. Musela bojovať, bojovať o život, o svoju dušu.

Prudko sa nadýchla. Nadýchla sa a zdvihla zo zeme. Pozrela sa na svoj odraz v zrkadle. Hľadelo na ňu sedemnásťročné dievča, vlastne žena, s vlasmi bielymi ako čerstvý sneh, belostnou pleťou a čiernymi smrtiacimi hlbočinami miesto očí a krvavými perami v diabolskom úškrne. Už to nebola ona. Už nie.

Black Fairy
Dark Fairy

Pale is your face in the mist of the dark,
My dearest mistress of the night.
The memories of your magificence,
Caress my mind and my heart.
(Therion)

 Blog
Komentuj
 fotka
baronne  24. 8. 2007 13:37
ooo moja obľúbená songa... therion je neskutočne dobrý!

ale tá poviedka sa mi tiež veľmi páčila
Napíš svoj komentár