Držal ju v objatí. Zvieral jej studené dlane vo svojich a predával jej svoje teplo. Neprestala plakať. Plakala aj pri ich milovaní. Do jej líc sa vrátilo trochu farby. Trochu života. Bola tak nádherná. Bolo zvláštne, že pri chvíli s ňou zabudol na roky strávené s Alenou. Akoby bola len nepríjemnou spomienkou. Teraz tu bola Patrícia. Hladil ju po hebkých jemných vlasoch a občas ju pobozkal na čelo. Chvela sa. Cítil, ako sa celé jej telo trasie. Ale keď sa naňho usmiala, nevnímal nič iné ako jej pery a oči. Usmievajúce sa oči.
„Chcel by som, aby táto chvíľa nikdy neskončila,“ zašeptal jej do ucha.
Teplý vietor jej ovial tvár a oči sa opäť zatiahli hmlou. Clonou nekonečných priepastí hlbokého smútku. Prepadol ho nepríjemný pocit. Čosi mu našepkávalo, že ju stretnúť nemal. Že mala ostať len v jeho spomienkach. Že sa o nej nikto nemal dozvedieť.
„Neskončí,“ zašepkala bezhlasne. „Nie pre teba,“ privinula sa k nemu ešte tesnejšie.
Nechal sa ovinúť ako sa paralyzovaná obeť necháva ovinúť mohutným telom hada. Ucítil ostrú bolesť na šiji a teplý pramienok stekajúci mu po chrbte. Vyplašene sa chcel tomu postaviť na odpor, no nemohol. Pretože jeho pravou túžbou bolo nechať to dojsť až dokonca. Pocítil únavu. Prišla tak prudko, že si ju ani spočiatku neuvedomil. Náhle začal strácať silu a odrazu nedokázal ani zdvihnúť ruku. Náhle bolesť prestala a on hľadel do Patriciinej tváre. Naplnila ju farba života a sily. Pery boli červené a nielen vďaka kvapkám krvi, ktoré nestihla utrieť chrbtom ruky. No jej oči boli plné sĺz a srdcervúceho žiaľu väčšieho než predtým.
„Milujem ťa,“ pohladila ho po líci a naposledy sa k nemu naklonila.
Náhodný pozorovateľ by si bol pomyslel, že na lavičke v potemnelom parku si užíva mladosti zamilovaný pár. Nevidel by smrteľne bieleho muža a pramene krvi, ktoré si dievčina utierala z kútikov pier. Nevidel by, ako mŕtve telo ochablo na lavičke, keď sa dievča postavilo. Nepočul by plačlivé „prepáč“, ktoré jej vyšlo z úst. A už vôbec by nebol schopný vidieť, ako sa priam rozplynula v hustej tme za pouličnou lampou. A aj keby počul a aj keby videl, neveril by. Pretože veci ako upíry neexistujú.
Epochs fly, reminds me
What I hide, reminds me
The desert skies
Cracks the spies
Reminds me what I never tried
The ocean wide salted red
Reminds me what to do before I'm dead
To see you
To touch you
To feel you
To tell you
The sun reclines.....remind me
The desert skies....remind me
The ocean wide salted red
Reminds me
(Kidney Thieves – Before I’m dead)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
drbna
22. 9.sept. 2007 02:00
hezké
2
Wawko, zasa raz upíry. Celkom zaujímava téma, ale neroznumiem prečo až tak smutne spracovaná...
Napíš svoj komentár