A/N Toto je asi moja druhá báseň, ktorú som napísala asi pred dvoma rokmi. Bol to čas, keď moje sklony k melanchólii boli na hranici s ťažkými depresiami a toto bol spôsob, ako sa toho zbaviť.
Pokojná tvár, milý úsmev a hlboký nádych potlačí zlo,
mätúci hlas šepkajúci nenávisť, ostrejší jak rozbité sklo.
Myseľ plná divých myšlienok čakajúcich na príkaz voľnosti,
temné tiene pokušenia privolávajúce slzy bezmoci.
Ostré slová, tvrdý pohľad a v srdci hnev,
tajomné mámenie pomsty, silnejšie než sirény spev.
Ešte raz nadýchnuť sa a urobiť ten krok,
do bezodnej priepasti spraviť posledný skok.
Osamelosť sprevádzaná slzami bezprávia,
ako sa má, sa v dnešnom svete nik nespráva.
Prázdnota v duši pokrývkou ľahostajnosti zahalená,
hlboká rana zradou spôsobená, naďalej ostáva otvorená.
Posledná kvapka šťastia klesá až na dno duše,
hnev zasiahne ťa rýchlejšie než šíp vystrelený z kuše.
Bezvýrazný pohľad skrýva prameň bolesti,
apatický výraz tváre s pohľadom plným krutosti.
Skrytá sama pred sebou do hystérie upadá,
zmysel svojho života už naďalej nehľadá.
Otvorená ranám sveta klesá na tvrdú zem,
ochutnať z plodu zabudnutia je jej zúfalý sen.
Karmínový prameň po zápästí steká,
bezzmyselný život za sebou nechá.
Posledný výdych miestnosťou znie
za ním vznáša sa zúfalé: Nie!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.