BLIZZARD
When you’re gone it’s not forever
Cause you’re remaining in my heart
So tell me why I feel this aching
Every time I think of you
When we’re apart
( Sarah Connor)
Žiarivý spln presvital cez tmavé mračná, pokrývajúce nočnú oblohu, z ktorých sa sypali snehové vločky zahaľujúce okolitú krajinu bielou pokrývkou. Slabé svetlo mesiaca osvetľovalo cestu lesom mladej plavovlasej žene, zahalenej v dlhej zamatovej nočnej košeli, ktorá farbou pripomínala biele okolie, cez ktorú mala prehodený čierny kabát siahajúci takmer po zem. Bránil jej v behu, a tak ho bez ohľadu na zimu vyzliekla a odhodila preč. Snehové vločky sa vznášali na holé ramená, na ktorých sa bezmocne roztápali. Vybočila z pomerne vydupanej cesty a brodila sa veľkým násypom snehu. Bola to kratšia cesta a ona nemohla obetovať ani sekundu. Kožené čižmy vyteplené kožušinou sa zaborili do ťažkého snehu. Nezaváhala a vyzula ich. Ignorovala bodavý chlad, ktorý prechádzal cez jej chodidlá do celého tela. Nevládala, ale pokračovala ďalej. Musela. V mysli sa jej neustále vynárala jasná spomienka na tmavého muža s gaštanovými vlasmi a lieskovými očami, sediaceho za mohutným dubovým stolom.
Usmieva sa na ňu. Príde pomaly k nemu a venuje mu nežný bozk na pery. Ponúkne mu šálku kávy. Muž pevne chytí šálku do dlaní a napije sa horúcej tekutiny. V momente sa rozoznie miestnosťou zvuk triešteného porcelánu. Jeho oči sú plné strachu, bolesti, ale hlavne...sklamania. Padne zo stoličky na drevenú podlahu. Ona len mlčky stojí nad nim. Kŕčovito zovrie okraj dlhých šiat. Po chvíli stisk povolí a prerývané dýchanie utíchne. Nastane hrobové ticho a prvá z tisícok sĺz dopadne na zem vedľa mŕtveho tela. Ostrozelené oči sa zatiahli závojom sĺz .
Tichý vzlyk zanikol v šumení víchrice. Prudko zatriasla hlavou a pretrela si oči, aby sa zbavila horkých sĺz. Na chvíľu sa zastavila. Prudkým šklbnutím odtrhla kus nočnej košele. Už jej siahala len po kolená. Konečne mohla nespútane bežať ďalej. Uháňala cez les ako laň unikajúca pred dravou šelmou. Ruky ani nohy si už necítila. Ale ani to ju nedonútilo vrátiť sa do vyhriateho domu. Bežala ďalej s myšlienkou naňho. Pozrela sa pred seba a nepatrne sa usmiala. Rozliehal sa pred ňou rozsiahly cintorín. Razila cestu medzi náhrobkami a na pokraji sa zastavila. Slané slzy dopadali na biely mramor pokrytý snehom. Bledou rukou oprášila starostlivo vyrezané meno od snehu. Vyčerpane si sadla na chladný hrob. Načervenavými prstami prešla nežne po okrajoch vyrytých písmen. Chlad, ktorý ju objímal, už necítila. Necítila ani slzy, ktoré jej samovoľne stekali po tvári.
,,Nemala som inú možnosť. Musela som to urobiť. Zabili by nás,“ zľahka si priložila ruku na brucho. ,,Nás oboch. Ale teraz budeme opäť spolu.“
Ľahla si na tvrdý mramor a zavrela oči. Necítila chladivé kúsky snehu, ktoré jej pomaly pokrývali celé telo. Cítila len hrejivé teplo, ktoré sa ňou rozlievalo. Posledný obláčik pary, ktorý jej vyšiel z pier, sa rozplynul v studenom vzduchu.
Zavčas rána, keď snehová búrka opadla, prišiel na cintorín muž v ošúchanom kabáte. Bol to hrobár, ktorý prišiel odstrániť sneh z náhrobkov. Keď očisťoval hrob Andrewa McGornyho, šľachtica, ktorý umrel pred dvoma mesiacmi za záhadných okolností, našiel na jeho hrobe ležať mladé dievča, zahalené v snehovej pokrývke. Neskúsil tep. Nebolo to potrebné.
Poobede sa konal obrad. Nikto z miestnych ľudí nepoznal mladé záhadné dievča bez minulosti. Okolo jej tela stáli tri mužské postavy zahalené v čiernych plášťoch. Jeden z nich podišiel k hrobu a položil jej na hruď bielu ružu. Len on jediný poznal všetky zákutia jej minulosti. Myslel si, že keď ju presvedčí, hoci násilím, aby ho zabila, bude to ako predtým, keď boli len ona a on. Ale to sa nestalo. Nemohlo sa to stať. Koncom prsta zotrel unikajúcu slzu skôr ako sa stihla skotúľať z tváre. Hrdelne sa zasmial a pomaly odkráčal k tmavej limuzíne. Nasadol do nej a o pár sekúnd bol preč.
Drevená rakva sa znášala na dno vykopanej jamy. Len pravidelný zvuk dopadajúcej hliny, ktorou zakrýval hrob starý muž, pretínal ticho. Konečne bola opäť pri ňom. Navždy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár