Ring around the roses
Pocket full of posies
Ashes, ashes, we all fall down
(Korn –Shoots and Ladders)
Nechala zviesť bielu mäkkú osušku, ktorá zahaľovala jej štíhle, tvrdým tréningom vypracované a jazvami pokryté telo, na dlážku. Obliekla si čierne spodné prádlo, ktoré zakryla rovnako čiernou kombinézou z ojedinelého materiálu, ktorý mal podobné vlastnosti ako tenšia neprestrieľná vesta. Zakrývala to najnutnejšie. Perfektne jej chránila krk, hruď a brucho. Keďže jej nezakrýval ruky a nohy ani nie do štvrť stehien, mohla sa rýchlo pohybovať, čo bolo pri jej poslaní nevyhnutné pre prežitie. Zviazala si vlasy do pevného uzla tak, aby jej nevyčnieval ani jediný vlas. Na ruky si natiahla kožené rukavice, ktoré jej nezakrývali prsty, so striebornými hrotmi na hánkach. Okolo krku si uviazala malý strieborný krížik a vsunula ho pod súpravu. Malú ostrú dýku s oceľovou rúčkou a striebornou čepeľou si vložila do púzdra vysokých kozačiek bez opätkov. Okolo bedier si opásala púzdro na zbraň. Zasunula doňho dve malé strieborné zbrane s dostrelným efektom magnuma a dosť nepríjemným spätným nárazom. Zobrala si zásobník strieborných nábojov a prehodila cez seba dlhý kožený plášť. Poslednýkrát sa pozrela do zrkadla. Utrela si slzy, ktoré jej kĺzali po tvári a vybehla z luxusného bytu v Dubline.
Kráčala ticho ako puma číhajúca na svoju obeť najtmavšími uličkami jej rodného mesta, ktoré osvetľovali len porozbíjané pouličné lampy. Všimla si pohyb. Niekto ju prudko prirazil k chladnej stene. Zacítila odporný puch alkoholu, cigariet, potu a moči v jednom. Pomerne starý bezdomovec ju začal obchytkávať špinavými paprčami a jeho dych sa začal zrýchľovať od stupňujúceho sa vzrušenia. Natiahlo ju, keď na ňu dýchol. Kým sa dostal cez jej stehná k zbraniam, spamätala sa a jednou rukou ho od seba odstrčila. Zotrvačnosťou odletel od nej na štyri metre. Zdesene sa pozviechal a utiekol preč.
„Čakal som ťa,“ zaznel za ňou drsný hlas.
Otočila sa s rukou za chrbtom a prstami objímajúc chladný kov. Pozerala sa do čiernych očí napohľad mladého muža v ošúchanom tmavom oblečení. Vlastne tak len pôsobil,i v skutočnosti jeho oči boli azurovomodré s roztiahnutými zornicami v tme. Roztriasli sa jej ruky a kolená sa mierne zachveli.
„Snáď sa ma nebojíš?“ nadvihol s úprimným prekvapením obočie.
Pokrútila hlavou. Pristúpil k nej bližšie, tak blízko, že sa takmer dotýkali a natiahol k nej ruku, ktorú zastavil tesne pri jej krku.
„Striebro,“ zasyčal a trochu sa odtiahol. „Prišla si ma zabiť?“
Nedokázala sa ani pohnúť. Ako lovkyňa mala rovnakú, možno väčšiu silu ako on, ale z tak nehodného dôvodu, ako cit, sa nemohla odhodlať zabiť ho. Chytil jej ruku, v ktorej zvierala zbraň a namieril si hlaveň tak, aby mu mierila rovno na srdce.
„Už mám dosť prenasledovania. Nebaví ma byť štvanou zverou. A od teba to bude aspoň česť. Od tej noci minulého roku v Kenilworth Castle som dúfal, že sa ešte stretneme, Siadhal,“ zvláštne sa ponoril do jej pohľadu a aj jeho hlas znel nezvyčajne. Neprístupný pohľad oceľovo – šedých očí zmäkol a zaplnila ich vlhkosť.
„No tak ma zabi,“ pustil jej ruku. „To je predsa to, prečo si prišla, nie? Tak to, ku..a, urob!“
„Nemôžem,“ zdvihla tvár, po ktorej sa osamelo spúšťala malá slza zanechávajúc za sebou vlhkú stopu, no neprestala naňho mieriť. Zvláštne sa jej zadíval do očí. Ruka jej samovoľne poklesla a zbraň s charakteristickým cingotom dopadla na zem. Upír sa pozrel na sčernalú oblohu pokrytú mrakmi. S prvou kvapkou teplého dažďa si Siadhal zložila strieborné hroty z rúk a pohladila ho po drsnej tvári.
„Darius,“ zašepkala do šumu dažďa, ktorý ich behom pár sekúnd celkom premočil.
Prstom jej prešiel po hebkých perách a pobozkal ju na tenkú jazvu, ktorá sa jej tiahla cez spodnú peru. Na jazvu, ktorú jej jednej rovnako daždivej noci sám spôsobil jej vlastnou dýkou. Nebolo treba slov. Spojenie ich pier vypovedalo všetko. Prsty mu zaryla do čiernych vlasov, zatiaľčo ťažký kabát spadol do špinavej vody pod nimi. V poslednej chvíli ich vzájomnou prítomnosťou omámené zmysli postrehli svišťanie malej striebornej guľky, ktorá rozrážala dažďový závoj. V poslednej chvíli stačila Siadhal prekryť Dariusa vlastným telom a náboj skončil uväznený vo veste. Nezvyčajne silný náraz jej dokonca vyrazil dych. V prudkej rýchlosti sa Darius hodil na zem a niekoľkokrát vypálil svojou príručnou zbraňou. Siadhal skočila po tej svojej ležiacej vo vode a z oboch vychádzali tlmené výstrely. Strelci boli však pridobre krytí a bola len zhoda náhod, že sa im podarilo jedného zo šiestich ostreľovačov zasiahnuť. Potlačila nutkanie prebehnúť k oveľa viac ostreľovanému vampírovi a prikrčila sa za rohom steny. Oprela sa o chladný múr a vybrala z vesty strieborný kov nevídanej veľkosti. Zarazene pokrčila nosom. Až teraz si uvedomila, že ju sem sledovali. Že jej neverili a ani preto jej nepovedali o nových zbraniach. Zamierila pohľadom smerom k Dariovi a zhrozila sa pri pohľade na jeho nehybné telo skrčené pri stene. Napriek zjavnému ohrozeniu a rozumu sa rozbehla do smršti guliek. Väčšina z nich ju zasiahla do vesty, no dve jej prešli lýtkami a ramenami a zobrali si so sebou aj nemalé kusy mäsa. Necítila bolesť a nevnímala slabosť, ktorá sa jej spôsobená stratou krvi začínala zmocňovať. Podlomila sa jej noha a ona spadla na zem. Navzdory tomu sa opäť postavila a uvedomila si, že výstrely ustali. Otočila sa smerom k ostreľovačom a medzi nimi rozpoznala svojho otca.
„Poď ku mne,“ povedal potichu a ona zreteľne rozumela jeho slovám. „Som cesta k životu, on je cesta k smrti,“ pozrel sa na ňu vážne. Skočila smerom k Dariovi. Zaznel len jediný výstrel zo zbrane v rukách jej vlastného otca. Strela, ktorá ju trafila do zátylku v mieste, kde bola súprava nedopatrením rozopnutá, ju stočila vo vzduchu a spadla tvárou do rozbahnenej zeme len necelé dva metre od neho. Teplá krv sa jej rozťahovala pod súpravou a zafarbovala kaluže dočervena. Zaťala zuby, a napriek pichavej bolesti rozštiepených stavcov, pootočila hlavou a stretla sa so zhrozeným pohľadom upíra s tvárou stiahnutou bolesťou spôsobenou pálením striebra, ktoré sa nachádzalo v jeho tele v značnom počte. Jediným rýchlym pohybom ju opatrne stiahol k sebe a položil na suchú zem pod kúskom strechy, kde sa pod ňou okamžite začal rozťahovať krvavý kvet. Na krvou sfarbených perách sa jej mihol slabý úsmev, ktorý jej strnul na tvári, keď jej z očí vyhasol život. Dlaňou jej roztrasene zavrel krásne šedé hlbočiny, teraz až nepríjemne plytké a vytiahol z jej púzdra zbraň, ktorá sa mu začala automaticky prepaľovať kožou. S neskrývanou námahou sa k nej zohol a pobozkal na chladnúce pery. V ústach po prvýkrát ucítil sladkú chuť jej krvi. Pritiahol ju k sebe a sám sa oprel o stenu. Napriek tlaku v ušiach počul rýchlo blížiace sa kroky. Zavrel oči a stisol jej nehybnú ruku. Keď Lovci boli na pár krokov od neho, priložil si hlaveň k spánku a stlačil spúšť.
Keď Lovci pribehli až k nim, Ian, mohutný muž, vzal svoju dcéru do náručia a pobozkal na dažďom skropené čelo. Opatrne Siadhalino mŕtve telo uložil na zadné sedadlá tmavej dodávky. Vrátil sa k mŕtvole Daria a jediným švihom tenkej katany oddelil hlavu od tela. Pohŕdavo naňho napľul a so svojimi druhmi odišiel na pozemok vidieckeho sídla kúsok za Dublinom, kde ju pre jej slabosť a zradu len v tichosti nechal pohltiť plameňmi.
Pred 7 dňami
Štyridsaťsedemročná vdova sa vracala večer od hrobu svojho manžela, a keď vyšla hore domovými schodmi, zarazene sa zahľadela na živý balíček pred dverami. Zdola na ňu hľadeli pokojné oči asi mesačného dieťaťa, starostlivo zabaleného v termoruksaku a niekoľkých vrstvách deky. Zasvietila vchodové svetlo. Zhlboka sa nadýchla a div nevykríkla, keď sa pozrela do jeho očí. Zažmurkala a znova sa pozrela jeho smerom. Potom sa však usmiala na dojča. Len sa jej zazdalo, keď rozsvietila, že sa jeho zornice stiahli do zvislých čiarok. Ešte sa pre istotu pozrela po okolí, a keď sa uistila, že jeho matka tam nie je, vzala ho dnu. Netušiac, že nesie na rukách najmocnejšie dieťa sveta. Zavrela dvere. Nevšimla si pár šedých očí plných sĺz a odhodlania o niekoľko domov ďalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Aký máš vzťah k Írsku ?
Je to Tvoja tvorba ?