Strieborná luna osvetľuje bledé rysy tváre,
zornice žiadostivo po krvi túžiace,
príjemnú atmosféru na kusy láme,
chladný vzduch ohlasuje temné zlo sa blížiace.
Havranie vlasy s temnou nocou splývajú,
tmavé pery šepkajú slová vábivé,
dažďové potoky špinu z ciest zmývajú,
ženské ústa dávajú bozku pálivé.
Dráždivé dotyky závoj kvapiek ukrýva,
vlhký jazyk mapuje šiju hladkú,
biele britvy do svojej obete zarýva,
ochutnáva karmínovú tekutinu sladkú.
S poslednou kvapkou krvi telo duša opúšťa,
studené telo padá na špinavú zem chladnú,
zlomyseľný úškrn sa jej z pier nespúšťa,
bez citu byť je osudom i darom pre pani temnú.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
romika
1. 12.decembra 2007 10:14
veľmi sa mi to páčilo! máme podobné zmýšľanie, aspoň čo som z tvojej básne vybrala! je veľmi ale veľmi dobrá! tiež skúšam písať básne ale neako mi to veľmi neide! nevieš mi pomôct ako by som s tým mohla začať? ak áno napíš mi! prosím!!!
Napíš svoj komentár