V polnočnej temnote stratený lúč,
hľadám od tvojho srdca stratený kľúč.
Ďalšia slaná kvapka v mori beznadeje,
mrazivý vietor okolo nás neúprosne veje.
Saténové slnko pláva na nočnej oblohe,
kruto sa vysmieva mojej bezvýznamnej snahe.
V rámci možnosit prevozníka mŕtvych sa smeje,
ostré hroty živého smútku do nás seje.
Šíp čírej nenávisti zasiahol svoj cieľ,
krvavá zem je pokrytá tisíckami tiel.
V náhodnom stretnutí mŕtvolne chladných očí,
svet okolo nás sa bezperestajne točí.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár