objatie, z ktorého by som pocítila,
že tá osoba zvierajúce moje biedne ja,
ma má rada.
Objatie, ktoré by stačilo dať mi silu
znova sa postaviť a bojovať ďalej.
To objatie, ktoré by mi ukázalo,
že na konci cesty nie je priepasť,
na ktorej dne skončím,
ale je tam odrazový mostík,
čo ma vynesie ďaleko vyššie.
Cítiť že tej osobe, čo ma drží
aby som nespadla ešte nižšie,
nie som príťažou, nepotrebnou hračkou.
Pocítiť úľavu duše od bolesti tela,
to hľadám.
Odpúšťajúce zovretie
dávajúce mi druhú šancu,
hoci si ju nezaslúžim.
Len jediné objatie,
odpúšťajúce, dávajúce silu,
ukazujúce, že niečo tu má zmysel.
Bolestná predstava budúcnosti,
hľadá také objatie, no asi márne.
Tlejúca duša bolesťou,
čo rozdúchava oheň prázdna
viac a viac...
Beznádej hnaná strachom,
do kúta, kde je čaká smrť.
Bolesť duše vyjadriť sa nedá,
dá sa len prežívať,
či skôr trpieť.
Byť bičovaný vlastnou úzkosťou,
či strachom týrať sa,
nedať sa odohnať
pred cestou bolestnou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
boxer161
25. 7.júla 2013 13:13
Napíš svoj komentár