Navštevoval ma často a snažila som sa aby sa o nás nedozvedeli moji rodičia... nesúhlasili by s ním... stretávali sme sa každý víkend.... bolo nám výborne... z každej strany som počúvala že sa konečne usmievam....
Prišlo leto. Tomáš si chcel zarobiť na nové auto. Každý týždeň brigádoval niekde inde. Zarobil si pekné peniaze, no zlou stranou bolo to, že sme sa videli sotva 3 krát... písali sme si v noci, keď mal voľno. Veľmi mi chýbal.
Skončili sa prázdniny a škola sa opäť dala do pohybu. Povinnosti, menej času ale s Tomášom som sa odreagovala. Na každý víkend som sa tešila aby som sa mohla z domu vytratiť ako duch a byť sním. Maznali sme sa, rozumeli sme si akoby sme boli spolu od malička....
Posledné dva týždne sa niesli v čudnom duchu. Takmer žiadna komunikácia. Ale veď každý potrebuje pauzu. Tak som mu ju dopriala. Nevolali sme si, neesemekovali, nepísali. Asi mi to chýbalo viac ako jemu.
Minulý týždeň utorok mal veľký deň. Robil skúšky. Ráno som mu poslala správu, že verím že to dokáže, aj keď mi pripadalo, ako sa pred tým vyjadroval že si v tom sám neverí. Odpoveď mi neprišla. No čo. Mal to ťažké a asi zabudol. Nechala som to tak. Veď mám aj vlastné starosti.
V stredu pred štrajkom mi napísal že príde a bude tu do konca víkendu. Tešila som sa ako malé dieťa na cukrovú vatu.
Prišiel štvrtok a s ním aj Tomáš. Bola som veľmi rada. Celý deň sme strávili spolu. Kino, prechádzky, večera. Spĺňal sa mi sen.
Piatok som sa rozhodla, že nepôjdem do školy. Jeden preflákaný deň ma predsa nezabije. Skočila som k lekárne po pečiatku, ktorá mi potvrdzovala alibi a zasa sme mali celý deň pre nás. Tento krát sme zvolili športy. Korčule, bicykle, badminton. Večer som bola úplne dorazená. Išli sme do bytu jeho kamaráta. Ten bol odcestovaný a Tomášovi dal kľúče aby mu platil účty. Potom mohol v byte robiť čo len chcel. Celý večer sme preležali pri nejakom filme... Povedal mi že si musí odskočiť... Išiel vedľa a ja som sa sústredila na koniec filmu... V tom mi zapípal mobil.... SMS od Tomáša? Blbosť! Veď cez toto číslo nekomunikujeme. Otvorila som ju: Musím ešte niečo vybaviť láska, ty moja najkrajšia. Len čo som si to prečítala, prišla mi ďalšia správa: Prepáčte táto správa nebola pre vás. Ospravedlňujem sa.
Srdce mi zažalo byť, nemohla som sa ani nadýchnuť. Akoby som všetko stratila. Aj samú seba. Vzala som si veci a na stole som mu nechala odkaz: Prepáč musím odísť. Potrebuje ma sesternica.
Zavolala som kamarátovi, aby ma odviezol domov. Celú noc mi vyvolával, písal správy. Ani jednu som neotvorila. Som zvedavá či pochopil, ako som sa cítila, keď ma ignoroval. Ešte nevie, s kým si pomýlil číslo a možno to už aj zistil. Moja reakcia by však bola veľmi neprimeraná keby som ho stretla. Preto vychladnem a upracem všetok zmätok vo svojej hlave až potom si to s ním vybavím....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tancu
16. 9.sept. 2012 21:37
Ach...to je mi luto
2
ver mi, ze to ze si to tu napisala ti v tom upratovani len pomoze......dufam, ze si to s nim vybavis a v sebe das vsetko do poriadku.....potom bude vsetko uz len lepsie.....drzim palce
3
Áno pomohlo to... vlastne už je to viac menej vybavené... ale bolí to stále rovnako... ďakujem...
Napíš svoj komentár