Prečo je naše zmýšľanie niekedy absurdne smutné a do plaču idúce? Možno nám chýba pár odpovedí, kúsok šťastia alebo len lepšia minulosť, či prítomnosť. Možno nás smútok robí lepšími. Niekedy si neuvedomujeme, aký sme zraniteľný a popritom sme ochotnejší a lepší. Väčšina výrokov radí minulosť je už za nami.

Nie nie sú preč, možno ani nezmiznú, ale začal som ich ignorovať a oni to tak nejak pomaly začínajú vzdávať. Myslíš, že je to tak so všetkými? Našimi snami a nočnými morami, že ich treba živiť inak neprežijú? Takže ťa stále prenasledujú. To je moja minulosť Martin. Tá prenasleduje každého.(Beatiful Mind)

Ak nás minulosť prenasleduje nezbláznime sa o chvíľu všetci? Učíme sa z chýb, ktoré sme urobili v minulosti. Zlé spomienky z minulosti nás robia smutnými.
Samozrejme, že sú tam aj tie šťastné. Váš názor?

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár