Láska je to čomu dovolujeme, aby nám ubližovalo, je to pre mňa strašne tažké, zmieriť sa s tým všetkým.
Ale pre moje srdce je to dvakrát tažšie, nemám teraz na nič silu ani sa poriadne nadýchnúť.
Je zlomené....
Ty si ho zlomil !
Najpr. ho naplníš a potom zlomíš.
Keby som vedela keby to takto v závere dopadne, možno by som si dávala väčší pozor, aby som sa do teba nezamilovala.
Len ja som si myslela že je to takto správne. Snažím sa tú bolesť vôbec neukazovať, možno sa mi to aj darí.
Ale vo vnútri je tá bolesť o to väčšia, držím ju v sebe a nepustím ju von...
Ničí ma to ...
Príde mi to ako by ma život podrazil.
Nalákal ma na lásku, na štastnú lásku..
A keď už som ju skoro pevne držala, tak si ju znovu zobral.
A preto sa pýtam... Môže zato osud alebo TY ???
Asi ty, ty si všetko pokazil, áno viem aj ja som urobila veľa chýb...
Spomínaš si vôbec nato krásne so mnou ?
Na tie naše rozhovory na skype a nato naše ,,rande" ...
A potom si sa zmenil...
Uvedomoval si si to vôbec ?
Alebo som to videla len ja ? ...
...Nevidel si to...
Zničil si všetko, všetko čo sme si celú tú dobu pestovali ..
Je ti to jedno alebo nie ?
To vieš len ty sám ...
Ale ja verím že ..... že si na to všetko nemôhol zabudnúť...
Možno chceš možno nie, ale verím, že si nezabudol...
Už ku mňe asi nič necítiš...
Ja sa teším keď sa bude môcť znovu zamilovať, do niekoho kto si bude moju lásku vážiť, viac než ty...
Ale najskôr sa budem musieť zbaviť tej lásky ku tebe.
Možno som úplne hlúpa, ale vieš aká by som bola štastná keby si to bol znovu ty ?
Keby sme konečne môhli dojsť na štastný koniec...
Lenže už je koniec navždy a všetkému, ja už som sa s tým zmierila.
Ale moje srdce nie..
Aspoň viem že som sa na ten štastný koniec tešila zbytočne..
A že to nebol štastný osud.
Sklamal si ma strašne.
Bolí to ...
A neviem kedy sa toho pocitu zbavím..
Ale asi mi nikdy nepovieš ,,Mrzí ma to" ...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.