Ninikul: Ako som sa nasrala, a rozhodla sa ist na Univerzitu

Budu to už skoro tri roky čo som prišla do Anglicka s tým,že mam sen, ktorý si chcem splniť.
Hneď po tom čo som skončila strednú školu, rozhodla som sa aj s priateľom, že ostať na Slovensku nemá význam, pretože by sme stále boli zavisli na našich mamách, a naďalej sme im pritaz nechceli robiť.
Rozhodli sme sa , že Anglicko je teda dobra voľba, kedže pre začiatok tu mam otca, ktorý mi (aj môjmu priateľovi) pomôže pre začiatok.

Hneď ako sme prišli mali sme plán, že si zarobíme, a potom pôjdeme na školu.

Tento plán pomaly zlyhával...
Na školu sme síce išli hneď ako sme prišli do UK, chodili sme ( a ešte stále chodíme) na College, ale s tým si mozeme na slovensku akurát tak piskat, aj keď mame vyssiu uroven angličtiny ako domáci.
Bolo fajn, keď sme si hneď po mesiaci nasli robotu ( hroznu fyzickú robotnícku robotu, v továrni),no postupne sa nadaje vytrácali. Tato robota je veľmi fyzicky aj psychicky vyčerpávajúca, hlavne keď znalosti z angličtiny ktorú som mala viac ako dobru, na akcent si proste musis zvykat, a samozrejme keď sa človeka spytas či ti to moze zopakovať, tak na tretikrat to ten človek buď urobí sam, alebo ti dať pocitit, že si proste debil....

Rok sme žili zavretí v jednej izbe, ktorú sme opustali len keď sme išli do roboty alebo na nákup, bola to otrasná ponorková choroba.
Po roku a pol sme si nasli vlastný podnájom,čo už značilo oveľa lepši SAMOSTATNÝ život. Nasli sme si veľmi dobrých anglických priateľov, samozrejme par slovakov, a život zacinal byt znovu životom.

Ale ja som stále bola nespokojná, nespokojná s tým, že vo vacsine prípadov ľudia sú xenofobický a rasisticky, že aj keď už v robote sa k tebe spravaju celkom fajn, a ľudsky, vždy sa našiel nejaký ten chuj, ktorý ti dal pocitit , že v tejto krajine nie si vytany. Ludia ktorý si myslia, že nerozumieš, a rozpravaju o tebe pred tebou, ľudia ktorý budu na teba rozpravat ako dory(finding nemo) vo velerybcine, a kazdy deň sa o sebe dozvieš množstvo nových veci.
Ako som ďalej a ďalej hľadala čo by som mohla ešte studovat na College, nasla som dalsi odbor, s tým odborom som dostala do života dve osoby ktoré sa ku mne správali rovne. Vacsinou sú to ľudia studovany.
Jedna z nich bola moja tutorka,druha je moja supporterka, tato žienka mi pomáhala najst moju stratenú nadej isť studovat ďalej. A tak od Januára tohto roka, mi pomáhala najst odbor,a poskytovala a stále poskytuje všetky informácie, na ktoré potrebujem a s radosťou mi odpovie na moje otázky.
A tak sa moje sny zacinaju pomaly naplnat.

Budúci tyzden idem na deň otvorených dverí jednej univerzity, a tak dúfam , že mi poskytnú informácie, ktoré potrebujem aby som si splnila sen o Univerzite.

A toto je len taký ''vycuc'' ako som sa nasrala, aby som ukázala tým, ktorý majú problém so mnou ( a cudzincami podobným mne)aby som ich nasrala spat ešte viac, že som cudzinka ktorá išla na UK Univerzitu a oni sú tam kde sú, nech sa len zamyslia, small minded people

Vyznanie

1 0 0 0 0

Komentuj

Ako som sa nasrala, a rozhodla sa ist na Univerzitu

4 komenty k blogu

Horúce!