Tento sled by malmať tvar sínusoidy , hovorím mal preto ,lebo mne osobne sa občas zdá ,že už dosť dlho sa cesta môjho života uberá len jedným smerom _ nadol .
Snažila som sa sledovať slnko ,naťahovala som k nemu dlane , túžila som byť k nemu bližšie ako inokedy .Slnko sa ale skrývalo za mraky mojich pochybností a nevychádzalo mi v ústrety . Nechalo ma kráčať ďalej ku dnu a ja už som nemala silu vystupovať k jeho tváry .Pomaly ale iste som sa dostávala čoraz hlbšie .
Brala som to aspoň trošku pozitívne _ ak dosiahnem dno , nebude nikoho kto by mi bodol dýku do chrbta ,ale nebola to pravda ...
Dno nemáhranice , dno je bezodné .
Tam kdesi , kde už slnečné lúče nenašli moju dušu ,tam zahynuli moje nádeje a túžby . Moje sny a ciele . Pochovala som všetko ,pochovala som sama seba . Zostalo len ticho , zostalo mŕtvo ,zostalatu so mnou len smrť .
Už pridlho som sledovala svoje mŕtve telo , už pridlho som sa tríznila pocitom viny , pridlho som sa zaoberala slovami a činov som sa obávala .
Ale ja sa chcem zmeniť . chcem pokropiť mŕtvolu živou vodou , chcem prebrať chorú myseľ a uzdraviť jej myšlienky , chcem byť znovu tá ,ktorá sa nebála chodiť po slnku , tá ktorá cieľavedome vykračovala v ústrety novým dnňom ....
Ale je to ťažké, je neuveriteľne ťažké prebrať mŕtveho . Pripadá Vám to nemožné a predsa sa oto musíte aspoň pokúsiť .
V živote ,tom klbku nezmyselností som urobila mnoho chýb . Klesala som na dno ako keby som si k nohám pripútala ťažké okovy . Túžila som po dne , chcela som nájsť pokoj , chcela som zomrieť a stať sa súčasťou dna . Lenže dno je bezodné ,plné mŕtvych tiel a ich plačúcich duší ,ktoré už stratili silu vzoprieť sa a nájsť únik z bludiska samoty.
Už nechcem chybovať . Chcem už len konať správne . Nechcem ničiť život , chcem poraziť smrť a bez strachu vykročiť z tmy .
Ja a moje mŕtve telo , chceme žiť!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mardzerin
24. 6.júna 2007 21:10
pekne,dost pochmurne,ale to bol,predpokladam, umysel...
2
joj ci mi veris ci nie ja som sa citil tak isto je mi to luto viem ako sa citis viem to presne a mas pravdu ze dno nieje vzdy je este vacsie dno tiez som sa chel znict rozmyslal som aj dakedy rozmyslam.Dusa nevladze poznam to presne je mi to fakt luto je to zly pocit !
4
Keď vieme čo chceme je to prvý krok k tomu aby sme to dosiahli len tomu musíme veriť a mať sa o koho oprieť...
5
vzdy ked citim, ze mi horia kridla, ked mi ich pali kruta realita, vzdy sa tomu vzopriem..zuriva so slzami v ociach naberiem silu z bolesti a plna nesuhlasu, ze nechcem klesat, urobim krok do prazdna..niekam inam, nie vzdy treba kracat hore, niekedy len staci zemnit smer..((ale aj to stoji neskutocne vela sily)
Napíš svoj komentár