Ležím. Ležkám si. Ťažká.
Obťažkaná. Poťažkávam v
chamtivej hrsti vlastné hlúpe,
hravé slasti, prepustené pôžitky,
hrdo odmietnuté priepustky, bolesti,
priľahko zabudnuté prísľuby, pohľady
s úľubou prilepené, hľadané nádeje na uhoľ
spálené. Na teba nieto spoľahnutia. Len priľahnuté
protesty, prepotené námietky, práchnivá logika, pravda
snáď posledná v poradí, vyznania jak opotrebované epedá,
prepotené počtom anonymných pocitov, pachov... Polámané
mám stavce sebalásky, slobodu si mi osedlal a spútal
ma samotou, do strmého svahu si ma postavil,
slasťou si ma osprostel, vysal a rozpustil
vo varenom víne, vriacu, túžiacu, už
sa nezdráham zúriť, v závitoch mi
koluje vzdor a závan zrady.
Krivím, v pazúroch,
tak krásne kruto,
až pokrivená,
ťažká, leží,
ležká si.
1 PL.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár