Kone opaskom osedlával a na smrčinách húdol.
Oheň perím zakladal a polenami si noc čo noc postieľal.
Krútila som hlavou, oči prevracala.
Ale sestra Gitka na mňa zaraz zakričala: „Nože sa ty len múdrou nerob!“
Nahneval sa, hlasno na mňa húkal.
Do studne ma nahnal a vedro za mnou hodil.
Bičom nado mnou plieskal a po ramenách ma švihal.
Slzy som spupne prehĺtala a paromovi ho núkala.
No sestra Gitka ma kárala: „Jazyk si za zubami drž, dievka neporiadna!“
Na tancovačke sa opil.
Tancovať ma ťahal, povedať si nedal.
Vínom mi fertuch oblial a hustku pod stôl šmaril.
Pustila som stužky, čo mi z jarmoka doniesol, dolu jarkom, nech si ich len prečo odo mňa odnesie.
Sestra Gitka ma za vrkoč vykmásala a do nevďačníc mi nadávala.
Po prstoch ma trstenicou plieskal.
Na posmech ma daromnicou nazval.
Do kúta ma poslal a na íverčoky kľaknúť nechal.
Zubami som od urážky škrípala a potichúčky sa zastrájala.
Sestra Gitka sa len z okna vyklonila a pred ženami na mňa hromžila:
„Bodaj by sa tá už poslúchať naučila!“
Keď bola tma, zažať sviecu ma naháňala.
Keď slnko na oblohe najvyššie bolo, do pivnice ma zamkýnala.
Na jeseň ma po snežienky posielala.
Keď jar zavítala, na jablká chuť dostala.
Na moje rady nedbala, len si vždy svoje húdla.
Keď ma ten korbáčom vybil, stranu mu držala.
Z domu ma vyhnal, no ona len odprosiť a odprosiť mi kázala.
A keď hríby machom vypletal a za vinu mi všetky hriechy sveta dával,
sestra Gitka mi ich na oči vyhadzovala a hnevala sa preukrutne.
Tak veru, keď dnes idem po dedine, ženy do seba lakťom drgajú.
Na stopy po buchnátoch bez ostychu prstom ukazujú.
Odchytia ma za mlynicou dve, tri, štyri.
Ryšavé vlasy mi z tváre nežne odhrnú.
Slzy mi suchou dlaňou osušia.
A takto mi vravia:
„Si ty len hlúpa, že sa necháš mužom otĺkať. Hlúpa si ty Gitka, veruže hlúpa.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár