si ešte v žilách cítim ťaživé opojenie,
z vypitých dúškov, vdýchnutého dymu,
ešte sa nič nedeje, v nehybnom bezfarbí
unavene ležím a poloslepo sa dívam
na novú tvár, presýtenú myšlienkami,
prestúpenú duchom, slovom – éterickú
a zapadám do monotónnej skladačky spánku,
no budím sa do páľavy, do žeravej pahreby,
hrnčiarskej pece, rozpálený jazyk ma oblizuje
a pre horúčavu nevidím, kto na mňa dýcha,
preľaknutá mdlo vstávam poodchýliť okno
vzduch sa spriehľadňuje a v ňom sa letmo hojdá
veľká bublina, lesklá, radostná vec, s úľubou na ňu hľadím,
neveriacky ju hladím očami; letmo, končekmi prstov
a pochybností do nej jemne štuchám, až ich mám vlhké,
čakám, že sa rozprskne na milión vysvetliteľných kvapiek,
no ona sa hravo približuje a odďaľuje, lepí sa mi na tvár,
na jazyk, plecia, ruky, natiera mi ich tenkou vrstvou
nektáru, horskej medoviny, lahodnej miazgy
až mám celé telo pokryté sladkou polevou
tvojej roztopenej nehy, mäkkosti tvojho pohľadu,
opojnej živice tvojich nádherných bozkov
voňavej prítulnosti, tejto nečakanej ľúbosti, teba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár