Kto znehybní rozkrútený vĺčik?
Kto by bol ochotný nahádzať mi
pod nohy polená a zabrzdiť ma?
Zastaviť ma, kým nie je neskoro,
kým neutekám rýchlosťou svetla.
Na celom svete však nie je nikto,
čo by mi uzemnil zdivenú myseľ.
Okrem mňa samej. Iba ja by som
sa k tomu mohla prinútiť, spraviť
krok späť, zrelativizovať si ľúbosť,
znížiť si teplotu, zhypnotizovať sa.
Teoreticky. S neochotou. Bolestivo.
Pretože vopchať si jazyk do mixéra
bolí. Zastaviť ventilátor vlastnými
prstami bolí tiež. A parná turbína?
Ukážte mi toho, čo by rád bojoval
proti svojmu odrazu! Upieral si to,
po čom túži a postil sa nad stolom
plným hojnosti. Kto len by odvrhol
vymodlené dieťa? Zapchával si uši
pred melódiou radostného údelu?
Rozzúril bohov búriac sa voči tomu,
čo sa zdá byť tak nádherne fatálne?
Proti osudu sa nehrá. Aj Sizyfovi sa
predsa kameň skotúľal dolu kopcom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár