Oskalpované psíča poskakuje pomedzi železné haraburdy a točité garadiče.
Labky má špinavé od smradľavého oleja a tmelu.
Nepobrecháva. Neskučí. Mlčí.

Stále rovnako nekonfliktné a prosté.
Jednoduché, čitateľné, nenáročné.
Príšerne poddajné. Bakšiš.

Psíča. Nie vlk, vodca svorky. Psíča.
Mdlo, úboho, až nesvojprávne slabé.
Slabulililinké tak, že ma to odpudzuje.

Neznášam slabosť.

Obdivujem silu.
Lebo ja sama sa často cítim slabá. Nesmelá. Váhavá. Bojazlivá.
Pretože sila je pre mňa čudná, nepochopiteľná kvantita.
A ja mám rešpekt pred tým, čomu nerozumiem.

Milujem silu.
Lebo pre mňa zosobňuje všetko mužské.
Tak starosvetsky mužské. Hodné muža. Mužné.
Odvahu, statočnosť, pocit bezpečia a praktickosť.

Potrebujem silu.
Aby som presvedčila o tej svojej.
Aby som ju vždy nanovo objavovala.
Pod preliačinami a dvanástimi pármi rebier.

Potrebujem tušiť svetlo, svetlo, smer, náznak, vôňu, dotyk...
Aby som sa odvážila. Myslieť. Ľúbiť. Konať.

Moja sila. Po údere do zátylka ma jej ušľachtilosť núti vstať z podlahy a spraviť si kakao.
Prebudí ma tesne pred tým, ako sa v spánku zadusím pepermintovou žuvačkou.
Som silná. No len pre svoje potreby. Na to, aby som samu seba vyliečila.

Nedokážem ju správne používať vo vzťahu k iným. Musím si dať veľký pozor.
Mám sklon ju zneužívať. Ak nie som ovládaná, musím ovládať.
Ak mám veľa voľnosti, zdiviem.

Viem o tom. Vieš o tom aj Ty.

Vravela som Ti to. Miliónkrát. Nie preto, že si rada vymýšľam.
Rozprávala som Ti o sebe.
Veci, ktoré na sebe nenávidím, aj tie, za ktoré sa hanbím.
Nie preto, aby si ich púšťal z hlavy, či mylne ich pripisoval mojej teatrálnosti a prehnanej sebakritike.

Ale aby si ma videl takú, aká som. Aby si nekupoval mačku vo vreci.
Aby si ma aspoň trocha chápal, vedel čo som zač a mohol podľa toho konať.
Lebo mi na tom záleží. Lebo viem, čoho som schopná. Lebo sa poznám, dopekla!

Povedala som Ti to všetko. Ako veľmi potrebujem Tvoju silu. Aby som bola tým, kým som. Všetko, všetučko som Ti povedala. Že ma stratíš, ak ma nepripútaš. Silou.
A Ty si napriek mojim slovám, prosbám, nápovedám ako psíča.

Nie vlk, vodca svorky. Psíča.
Mdlo, úboho, až nesvojprávne slabé.
Slabulililinké tak, že ma to odpudzuje.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár