Teraz, keď som vstala z kamenistej pláže,
oprášila si sukňu od zrniek piesku,
odvrátila zrak od horizontu,
pretiahla si končatiny
a uvidela pevninu,
jej pôvab, šance,
a možnosť byť
povšimnutá
milovaná
šťastná
vtedy
ten
*
ten
kedysi
ľúbený
milovaný
bezbreho
zbožňovaný
ide, vynára sa
búcha na truhlu
ziape moje meno
odtláča ťažké veko
ryčí hrozné vyznania
vyhrabáva sa zo zeme
prebúdza mi spomienky
a budí ma do nočnej mory
sáca ma do rozďavenej jamy
svojej chorej, stravujúcej vášne
z ktorej som sa už oslobodzovala
borila som vlastné vymyslené mýty
štrngala som kľúčom, ticho sa búrila
snímala som obrazy, zhadzovala sochy
začala som procesy s papalášmi fantázie,
mojej šialenej predstavivosti a surrealizmu
silnej priľnavosti k prudko horľavým látkam
k jedovatým bylinám, vranovcovi štvorlistému
k nekompatibilným vzorcom a nevhodným témam
pohodená v zabudnutí, na clivom vrakovisku sľubov
väzila som, zašlá, v hrdzi, prežratá kazmi, červotočom
premožená burinou sklamania, zlou zelinou opustenosti.
Vtom už začalo konečne svitať, v bytovke pustili teplú vodu
nabrala som si ju do priehrští a umyla si ňou krátkozraké oči
obliekla si čisté prádlo, zoštíhľujúce pančuchy, voňavú blúzku
magnetofón sa rozozvučal, svetlo mi zalialo izbu, nie viac kobku
no tanečnú sieň, kde som si znovu rozhýbala boky v lákavom rytme
hádzala vlasmi, smiala sa, pozdravila hrdosť, nežne si poláskala srdce
tľapla po zadku svoj sexepíl, narúžovala si pery a otvorila vchodové dvere
aby som ho tam našla, ku vlastnej hrôze, špinavého od hliny, ryčiac Milujem ťa!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár